FOTO – ARCHÍV AUTORA
Počiatky vinárstva zo Strednej Ázie
O víne ako o nápoji sa dozvedáme z kultúr oblasti Kaspického mora spred 6000 rokov a z dochovaných písomností z území dnešného Iraku a Afganistanu. Až Gréci pred tritisíc rokmi sa pričinili o zľudovenie tohto nápoja. Keďže boli aj podnikaví obchodníci, vyvážali víno aj nádoby, v ktorých sa nápoj udržiaval. Takýto obchod prinášal zisk a vínnu révu považovali za dar od boha. Od Trákov prevzali Dionýzov kult a s ním aj dionýziá, slávnosti na počesť tohto boha, doprevádzané vinným kultom.
Rímsky prínos
Ani Rimania nemohli zaostať za Grékmi a vybájili si svojho boha vína – Bakchusa. Oslavy na jeho počesť pomenovali bakchanálie, ktoré v porovnaní s dionýziami boli neviazané sviatky hodovania, holdovania vínu a ostatných pôžitkov. Bakchusa každoročne stelesňoval iný vysokopostavený pijan.
Počas mieru sa rímske légie rozložené v Európe venovali aj pestovaniu vínnej révy a vinárstvu. Do tohto obdobia datujeme aj prvé vysádzanie viniča na našom území. I keď sa dokumentárne pramene z tohto obdobia rôznia, preukázateľne to bolo za cisára Próba ( 276 – 278 ) v Panónii, do ktorej spadala aj južná časť Slovenska.
Víno ako liek
Kresťanstvo vyhlásilo tvrdý boj charakteru „ pohanských „ dionýzií a bakchanálií. Víno však nezavrhlo a v Novom zákone je o ňom niekoľkokrát zmienka. V príbehu o svadbe v Káne Galilejskej sa voda premenila na víno. Skvasená šťava z hrozna je stotožňovaná s krvou Kristovou a plody vínnej révy sa tiež dostali do symboliky kresťanského umenia.
V začiatkoch prvého tisícročia kult vína propagovala najmä rehoľa cisterciánov a benediktínov, ktorej sa pripisuje aj zakladanie prvých lekární. V tom čase sa víno považovalo za liečivý prostriedok, doporučovalo sa pri macerácii bylín a ako rozpúšťadlo či riedidlo pre iné medikamenty. Až novodobá farmakológia so svojimi syntetickými liečivami ho vytlačila z liečebného procesu.
Učebnica internej medicíny spred troch storočí hodnotí nápoj z vínnej révy ako lahodný, osviežujúci a zdravý. Pri miernom konzumovaní slúži na posilňovanie predstavivosti, povzbudzuje energiu, mužnosť a silu, podporuje činnosť zažívacích ústrojov, srdca a krvného obehu.
Súčasné požiadavky
Primeraná dávka tohto moku žiadnemu zdravému človeku neuškodí. Odporúča sa k podávanému jedlu, s ktorým má harmonizovať. Platí všeobecná zásada, že k ľahkým jedlám sa podávajú ľahké vína a k sýtym jedlám hutnejšie. Dôležitá je aj teplota podávaného moku. Šumivé vína sa zásadne podávajú chladené medzi 7 až 12° C. Rovnako aj vína sladké a biele. Vyzreté červené vína chutia najlepšie pri teplote 14 až 18° C. Fajnšmekri si dokonca pochutia na víne len vtedy, keď je podávané aj v správne hrubom a tvarovanom skle.
Pri konzumácii väčšieho množstva vína sa dostáva do tela aj väčšie množstvo alkoholu, ktorý pôsobí na centrálnu nervovú sústavu aj ostatné orgány negatívne. Pri striedmom pití počas dlhšieho časového úseku dochádza v tele k celkovému uvoľneniu. Za tieto stavy nie je ani tak zodpovedný alkohol, ako celý rad iných zložiek obsiahnutých v trieslovinách vína, vrátane aromatických látok.
MIRO MATÚŠ
