Obchodné centrá k nám prenikli spočiatku v najprimitívnejšej forme bez nárokov na estetický výraz. Až neskôr sa začala žiadať vyššia architektonická kvalita. „Idea supermarketov sa napĺňala v Amerike a v západnej Európe už od 40-tych rokov, k nám prišla pomerne neskoro,“ hovorí architekt JOZEF BAHNA.
Chýba pri rozdeľovaní pozemkov pre obchodné centrá osoba hlavného architekta mesta?
„Postupuje sa cestou menšieho odporu a obávam sa, že s koncepciou to nemá nič spoločného. Neskúmajú sa vzťahy, preto sa darí bez väčších problémov pozemok získať. V Bratislave aj v iných mestách nastal živelný urbanizmus, často ako výsledok politického boja. Ani osoba hlavného architekta však nezachráni mestá pred obrovskou silou nastupujúceho kapitálu.“
Ako by ste hodnotili najnovší Aupark?
„V porovnaní s Polusom, ktorý predstavuje skôr kanadsko-maďarskú architektúru, sa Aupark považuje za hodnotnejšiu stavbu s európskejším charakterom. Pre konzumenta prinášajú obchodné centrá obrovské výhody, ak však projektovanie nerešpektuje iné funkcie v meste, majú nevhodný vplyv na obytnú štruktúru a zaťažujú dopravné siete. Lokalita Auparku je vybratá excentricky, preto sa jeho umiestnenie stalo dnes predmetom urbanistického riešenia.“
Vidíte nejaký posun v urbanistickom riešení Bratislavy?
„Väčšinou to býva súčasťou predvolebného divadla. Každý národ sa musí naučiť stavať si svoje mestá. Sú vrcholným umeleckým dielom, na ktorom sa zúčastňujú všetci – od tých, čo ho riadia, až po bezdomovcov. Architektúra zanecháva najvýraznejšiu stopu. Nepoznám v strednej Európe také zanedbané mesto, ako je Bratislava. Potrebuje osvieteného človeka.“
So študentmi – architektmi ste navrhli projekt Mesto a rieka. Ako vyzeral?
„Zamerali sme sa na mnoho architektonicky nevyužitých miest predovšetkým na pravej strane Dunaja, kam patrí dnes aj Aupark. Výstavba nábrežia je však dlhodobý proces, ktorý musí dozrieť kapitálovo, architektonicky aj spoločensky.“
Čo predstavuje pre architekta spolupráca na realizácii supermarketu?
„Je to trošku ako hranie sa na kulisy. Komercionalizácia architektúry je totiž typickým prvkom globalizácie. Najväčšiu hrozbu v tomto smere predstavujú metropoly v juhovýchodnej Ázii alebo Číne. Na túto tému sa dnes rozprávajú architekti celého sveta. Vplyv na pribrzdenie budú mať určite teroristické útoky. Možno sa bude menej stavať do výšky, aj keď pre isté činnosti je vertikálna komunikácia nevyhnutná.“
Autor: ea
