Okrem špiny a zápachu, sa podľa lekárov na záchode dá obávať skôr úplavice spôsobenej baktériou Schigella
Ani vy si nikdy nesadáte na dosku cudzieho záchoda? Pre väčšinu ľudí je predstava, že by si sadli na dosku verejného WC, nepredstaviteľná. S nasadením všetkých síl preto balansujú nad porcelánovou priepasťou a vymýšľajú najrozličnejšie akrobatické pozície. Pre mnohých je totiž úplne samozrejmé, že na sedadle čaká na svoje obete syfilis, kvapavka alebo iná pohlavná choroba.
Nie je to tak. Ak vám partner tvrdí, že chorobu, ktorú mal aj slávny Beethoven, získal na verejných toaletách, neverte mu.
Syfilis na záchode chytí len absolútny smoliar
"Pravdepodobnosť nákazy syfilisu alebo kvapavky pri použití verejného WC je prakticky nulová," tvrdí dermatovenerológ Milan Košársky.
Prečo sa to neustále traduje? Z jednoduchého dôvodu: ľudia, ktorí sa nakazili syfilisom, nepriznajú dobrovoľne, že boli vo verejnom dome, využili služby prostitútky alebo sa pozabudli inde na záletoch, a tak sa vyhovoria na záchodovú misu.
Takýto spôsob prenosu je podľa odborníkov takmer nemožný.
Baktérie spôsobujúce syfilis alebo kvapavku prežijú len veľmi krátky čas po vyschnutí - baktérie kvapavky hynú za niekoľko minút, pri syfilise ide dokonca o sekundy.
A to ešte nie je všetko: baktérie by sa museli dostať do tela svojej obeti nejakou drobnou rankou a v takom dostatočne veľkom množstve, aby sa s nimi prirodzená obranyschopnosť organizmu nedokázala vysporiadať. Dokonca ani pri pohlavnom styku s chorým človekom nie je pravdepodobnosť nákazy stopercentná.
Aby teda niekto dostal syfilis či kvapavku na verejných toaletách, musel by mať poriadnu smolu, ale tiež výrazne oslabený imunitný systém.
Čo nám na verejných WC naozaj hrozí?
Okrem špiny a zápachu, sa podľa lekárov na záchode dá obávať skôr úplavice spôsobenej baktériou Schigella, ktorá má veľmi nízku infekčnú dávku. Druhým najvážnejším nebezpečenstvom je žltačka typu A, ktorej vírus sa v stolici vylučuje v obrovskom množstve a schopnosť nákazy si udržuje v suchom prostredí celé mesiace, dokonca aj roky.
Menej nebezpečené, ale zato veľmi nepríjemné, je infikovanie sa mrľami detskými alebo hlístami, ktoré napriek svojmu pomenovaniu trápia nielen deti, ale občas aj dospelých. Vajíčka týchto cudzopasných červov sa vylučujú stolicou a zachovávajú si schopnosť nákazy mnoho dní. Mrle sa navyše väčšinou rýchlo rozšíria na všetkých, ktorí s nakazeným človekom žijú v spoločnej domácnosti.
Preto sa naozaj vyplatí kontaktu so sedadlom verejného záchodu vyhýbať, prípadne ho pokryť vrstvou papiera - iba utretie určite nestačí.
"Najrýchlejšou a najistejšou cestou pre infekciu však nie je samo sedadlo, ale špinavé ruky, ktoré si po použití toalety poriadne neumyjete," tvrdí dermatovenerológ. Netreba žiadnu špeciálnu dezinfekciu - stačí teplá voda a mydlo. A ešte radí, aby sme na osušenie rúk používali len čisté papierové obrúsky alebo vzduchové čističe. Platí to najmä za hranicami, kde číhajú nebezpečnejšie nákazy, ako brušný týfus či cholera. Látkovým uterákom, ktoré idú z ruky do ruky, je lepšie sa vyhýbať.
(uj)
