Dovolenku možno stráviť na desiatky spôsobov, treba sa však na ňu vedieť aj pripraviť. ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV SME
Tridsaťpäťročný bankový manažér Milan miluje svoju prácu. Víkendy trávi tak, že v piatok odvezie rodinu na chalupu v horách, vráti sa do Bratislavy a v nedeľu večer rodinu privezie späť. Dovolenku by si najradšej vôbec nebral.
Lenže aj chalupa chátra a potrebuje generálku. Po niekoľkých odkladoch si teda konečne vybral dva týždne. Na dovolenku odišiel so zoznamom, čo všetko musí v priebehu 14 dní stihnúť. Strechu dokončil v nedeľukrátko po polnoci, s baterkou v zuboch. V pondelok skoro ráno nasadol do auta, stihol dôležitú poradu a potom skolaboval.
Prečo potrebujeme dovolenku každý rok?
"Ľudské telo má totiž obdivuhodnú pamäť. Každú sekundu zaznamenáva všetko dobré aj zlé. Všetko, čo prežijeme, sa niekde ukladá. Rozvod, choroba, smrť blízkeho, nevera partnera, fiasko vo voľbách, prehra hokejového tímu, nevybraná dovolenka," hovorí psychologička Eva Lukášová.
Takéto "psychické skóre" životných kríz aj úspechov sa podľa lekárov a psychológov spočítava a aktuálne pôsobí približne rok od svojho priebehu.
Posledných dvanásť mesiacov života je teda v každom okamihu "živým účtom" dobrých aj zlých životných situácií, udalostí a stavov.
"Ak si to nespočítate sami, vaše telo si to spočíta za vás. Každé spomalenie, každá vydarená dovolenka, či len pohodový víkend môžu psychické skóre značne vylepšiť. Ľudské telo je síce dokonale uspôsobené na prekonávanie stresu, ale iba do určitej miery. Ak sa naše adaptačné zdroje preťažia, prestáva telo plynule reagovať, pokazí sa ako auto a potrebuje do opravovne," hovorí psychologička.
Minimálne dva týždne dovolenky
Drvivá väčšina ľudí nečaká na to, až im telo vypovie službu, a dovolenku si berie pravidelne. Pribúda však tých, ktorí si vyberajú dovolenku po kúskoch a spájajú ju s víkendom.
Ten, kto si chce skutočne oddýchnuť, by si mal v priebehu roka vziať najmenej štrnásť dní, najlepšie by však boli tri týždne.
"Prvý týždeň je totiž len taký štart, akési odpútavanie sa od práce, od myšlienok na ňu a starostí," hovorí psychologička.
Ako spoznať, že sme zrelí na dovolenku? Všímajte si stresové signály, ktoré vysiela vaše telo, v prílohe prinášame test, či ste zrelí na dovolenku, ale aj rady lekárov, ako prežiť dovolenku bez ujmy na zdraví.
Psychológ radí:
ako si neotráviť dovolenku
Kto nie je na dovolenku vnútorne pripravený, ten si ju ani neužije.
Príliš prudká zmena medzi prácou a voľným časom môže uškodiť psychicky aj fyzicky.
Ak máte pocit, že máte niečo dôležité rozrobené či nedokončené, budete sa vnútorne zožierať, určité typy ľudí však majú tento pocit stále.
Kto si tesne pred dovolenkou naplánuje dohnať všetko, čo by ho čakalo v dňoch voľna, môže si byť takmer istý, že prvé dni prespí od únavy.
Kto si chce skutočne oddýchnuť, mal by si vybrať najmenej 14 dní, najlepšie by však boli tri týždne.
Rada pre partnerov: nevnucujte workholikom tradičné formy dovolenky.
Ortopéd radí:
ako si neublížiť
Ak plávate prsia, nedvíhajte hlavu príliš vysoko, aby sa nepreťažovala krčná chrbtica, ideálne je plávanie na znak alebo kraul.
Ak sa bicyklujeme, pozor na nastavenie kormidla, guľatí sa chrbát alebo sa krk zakláňa príliš dozadu.
Pri tenise a podobných športoch sú nebezpečné pre chrbticu najmä prudké rotačné pohyby, pri ktorých často dochádza k zaseknutiu drobných medzistavcových kĺbov.
Ak hráte plážový volejbal, basketbal či iné hry, pri ktorých dochádza k nárazom a stláčaniu chrbtice, myslite na vhodnú obuv - inak škodíte chrbtici.
Ani jazda na koni nemusí byť vždy liečivá - stupeň nárazov a stláčania chrbtice veľmi závisí od držania a sily chrbta
Internista radí:
pozor na adrenalínové športy
Určite by sa im mali vyhnúť ľudia s vysokým, ale tiež nízkym tlakom.
Ak má človek hypertenziu, v rizikovej situácii, napríklad pri skoku na lane, sa môže zvýšiť tak, že niektorá z ciev v mozgu nevydrží.
Pri bungee jumpingu sa môže vyskytnúť niekoľko náhlych dejov, ktoré sa môžu skončiť ochrnutím, infarktom, mozgovou príhodou či dočasným oslepnutím.
Aj ľudia s nízkym tlakom si môžu ublížiť, človek je totiž na svoj tlak akoby už zvyknutý a jeho náhle prudké zvýšenie by mohlo znamenať ohrozenie života.
MUDr. Peter Markovič: "Ja osobne takto zvyšovať adrenalín neodporúčam. Na Slovensku takmer tretina populácie netuší, že má vysoký tlak a málokto pozná do takej miery svoj zdravotný stav, aby mohol povedať, že je v poriadku."
Ako reaguje telo pri strese
Telo začne vysielať varovné signály, keď má všetkého dosť. Tu je niekoľko najdôležitejších varovných signálov.
1. Obrovský hlad
Stres znižuje produkciu serotonínu, ktorý sa stará o emocionálnu rovnováhu. Na opätovné zvýšenie produkcie serotonínu telo potrebuje uhľovodíky. Dôsledok: Obrovská chuť na sladkosti.
2. Zranenia
Stresovaný človek si nedáva veľký pozor na to, čo robí. Ľahko sa poraní na ostrých hranách papiera a ani si to nevšimne! Je to preto, že stres zvyšuje produkciu endorfínov, ktoré tlmia bolesť.
3. Odmietanie sexu
Stres znižuje produkciu sexuálnych hormónov, čo môže viesť až k vážnym chorobám.
4. Trhanie viečkami
Tento stresový signál je pre iných takmer neviditeľný, pre postihnutého nepríjemný. Nekontrolovateľné trhanie viečkami je spôsobené trvalým stresom.
5. Žalúdočné ťažkosti
Asi 75 percent ľudí trpí zažívacími ťažkosťami, ktoré sú spôsobené stresom. Rýchle a nepravidelné stravovanie vedie k páleniu záhy.
6. Zvonenie v ušiach
Asi 20 percent ľudí trpí občasným ,,zvonením" v ušiach, ktoré v každom prípade signalizuje stres. Ak tento symptóm pretrváva, vyhľadajte lekára.
7. Zrýchlený tep
Najmä ženy majú predispozície na nedostatočnú činnosť srdcových chlopní. Pri strese to môže viesť k zrýchlenému tepu.
8. Svrbenie
Pod vplyvom stresu vylučuje mozog viac histamínu. Tento môže spolu s inými látkami v tele viesť k zdanlivo bezdôvodnému svrbeniu kože.
9. Vypadávanie vlasov
Vypadávanie vlasov môže byť spôsobené stresom. Pri strese totiž vysiela hypofýza signály do nadobličiek, ktoré začnú produkovať viac mužských hormónov.
10. Bledá, nezdravá pokožka
Chronický stres spomaľuje obnovovanie buniek. V dôsledku toho pôsobí pokožka sucho a nezdravo.
