Nevidiaci majú nielen vycibrenejší sluch ako ľudia s normálnym zrakom, ale vedia aj oveľa lepšie rozlišovať výšku jednotlivých tónov. Platí to však len pre ľudí, ktorí oslepli v ranom detstve, píšu kanadskí vedci z univerzity v Montreale v časopise Nature.
Tím neuropsychológov pod vedením Pascala Belina testoval sluch 14 nevidiacich, z ktorých sedem prišlo o zrak pred dovŕšením tretieho roku veku a druhá polovica až vo veku od päť do 25 rokov. Kontrolnú skupinu tvorilo 12 vidiacich osôb.
Vedci účastníkom testu najprv pustili dva tóny a každý mal povedať, či bol druhý tón vyšší alebo nižší ako prvý. Náročnosť úlohy potom zvyšovali tým, že tóny púšťali buď v čoraz kratších intervaloch, alebo použili čoraz podobnejšie tóny.
Osoby, ktoré veľmi skoro oslepli, boli v teste najúspešnejšie a odlišné tóny určili desaťkrát rýchlejšie ako vidiaci. Tí, čo oslepli neskôr dosiahli v teste podobné výsledky ako vidiaci účastníci.
Príčinu dobrých výsledkov prvej skupiny nevidiacich vidia vedci vo vysokej schopnosti detského mozgu učiť sa a prijímať nové podnety. Cerebrálna plastickosť, teda prepojenie jednotlivých častí mozgu, je v detstve efektívnejšia ako v neskoršom veku. Strata nejakého zmyslu v tomto období vývoja sa potom dá lepšie kompenzovať. (tasr)
