"Musela som byť stále ústretová, flexibilná, kreatívna, asertívna. Od úzkosti, aby som to zvládla, som niekoľko ráz prebdela noc do rána. Na druhý deň som bola presne naopak bledá, nevyspatá, nesústredená. Tak mi šéfka strčila škatuľku liekov. Vraj ona ich berie už roky."
Veronika nechcela prísť o lukratívne miesto. Najprv si zvykla zobrať pilulku, len keď vedela, že bude ťažký deň. Lenže tie boli takmer sedem ráz do týždňa. Ešte stále tvrdí, že to má pod kontrolou. "Sú však dni, keď nemôžem zaspať ani po dvoch tabletkách."
Na služobnej ceste zistila, že jej kolegyne riešia úzkosti, napätie a bolesti hlavy ako šéfka. Aby dobre fungovali, mixujú si špeciálne koktaily. Nič nedostupné. Ráno si dajú kávičku a k tomu po jednej ružovej tabletke. Potom na obed a ešte dve odpoludnia. Prekladajú to džinom alebo vodkou. Majú elegantné fľaštičky, ktoré sa vojdú aj do najmenšej kabelky. Sú stále svieže, optimistické a kreatívne. Mix viacerých tabletiek ich udrží na niekoľko hodín v stave akejsi sladkej omámenosti, v istom stupni anestézie, necitlivosti k problémom.
Ibuprofen je u nás druhým najpredávanejším liekom bez receptu. Táto ružová pilulka pritom vôbec nie je taká nevinná. Podľa psychiatrov síce od nej nevzniká závislosť, ale jej nadužívanie môže spôsobovať po čase celkom iné problémy. K jej najvážnejším vedľajším účinkom patrí krvácanie do tráviaceho traktu. (uj)
