Klimatizácia vždy vyžaduje aklimatizáciu. Ak odchádzate zo studenej budovy do horúčavy, počkajte aspoň päť minút na chodbe alebo vo vestibule, kde je teplota o niečo vyššia. Telo neutrpí taký teplotný šok. Pred odchodom von sa napite, najlepšie nechladenej minerálky.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - PAVOL FUNTÁL
Tí, ktorí majú na pracovisku dokonalú klimatizáciu, ju velebia. Tí ostatní sú z nej na doslova nervy či na péenku. Podľa hygienikov až 30 percent ľudí neznáša klimatizáciu a spôsobuje im objektívne zdravotné ťažkosti.
Podľa Ing. Petra Rybára z bratislavského Štátneho zdravotného ústavu na Slovensku ani neexistujú podrobné hygienické predpisy pre klimatizované priestory. "Existujú len čiastkové požiadavky na teplotu, vlhkosť a prúdenie vzduchu."
Aká je ideálna klimatizácia?
Odporúčaná teplota v budove v lete je 23 až 24 stupňov Celzia. Mnohé klimatizované budovy však majú len 18, niekedy dokonca ešte menej. V niektorých budovách sa mení klimatizácia deň po dni a neviete, čo môžete očakávať.
Ak je klimatizácia na vašom pracovisku staršieho typu a vytvára prievan, máte smolu. Stačí, ak na vás niekoľko hodín denne fúka chladný vzduch a môžete mať chronické problémy dýchacích ciest, prínosových dutín, zápaly močových ciest, zubov, kĺbov, problémy s platničkami a podobne.
Pri prechode zvonku, kde je teplota často nad 30 stupňov, do klimatizovaných 18 stupňov a zase naopak, naše telo zažíva doslova tepelný šok. Z náhleho ochladenia nám hrozí "seknutá" chrbtica, bolesti kĺbov, zápaly hrdla, dýchacích ciest, zubov.
Viete čo obsahuje vaša klimatizácia?
Klimatizácia, na ktorej chce zamestnávateľ ušetriť, vás môže aj zdravotne odpísať.
"Keby ste videli, čo je v chladiacich zariadeniach našich budov, boli by ste šokovaní," hovorí pracovník bratislavskej firmy, ktorá inštaluje a robí servis klimatizačných systémov. Ak sa filtre vzduchu vo veľkých klimatizáciách pravidelne raz za týždeň nevydenzifikujú, začnú vo vode rásť všelijaké riasy a voda obsahuje množstvo mikroorganizmov. A to všetko začne kvasiť."
To je doslova pohroma najmä pre alergikov. Klimatizácia takto môže dokonca spôsobovať astmatické záchvaty, bolesti hrudníka či takú banalitu, ako je tečúci nos.
Lekári v rozličných štúdiách už naznačili, že niekoľkokrát popísaná horúčka pondelkového rána pravdepodobne vyplýva z "vyvrhnutia" všetkých mikróbov, ktoré sa do "obehu" dostanú po opätovnom naštartovaní klimatizácie po jej víkendovom vypnutí.
(uj)
Kde sa sťažovať?
k máte podozrenie, že v prostredí, v ktorom pracujete, je zvýšená prítomnosť baktérií a iných choroboplodných zárodkov, obráťte sa na Odbor životného prostredia a zdravia Úradu verejného zdravotníctva SR v Bratislave. Jeho hygienici odoberú na základe vašej objednávky vzorky vzduchu a podrobia ich laboratórnej analýze.
Vyšetrenie na prítomnosť baktérie legionely, ktorá môže spôsobiť závažné zdravotné problémy, napríklad aj zápal pľúc, stojí asi dvetisíc korún.
Odbor životného prostredia a zdravia môžete kontaktovať aj anonymne.
Vtedy však jeho pracovníci najprv preverujú, či je podanie opodstatnené.
Ako neutrpieť tepelný šok
Teplota vnútorných priestorov by oproti vonkajšej nemala byť nižšia o viac než 6 až 8 stupňov.
Klimatizácia vždy vyžaduje aklimatizáciu. Ak odchádzate z budovy do horúčavy, počkajte aspoň päť minút na chodbe alebo vo vestibule, kde je teplota o niečo vyššia. Pred odchodom von sa napite, najlepšie nechladenej minerálky.
Ak prichádzate zvonka do klimatizovanej miestnosti, kde je chladnejšie, ako sa odporúča, majte prichystaný sveter a ponožky.
Aj keď máte klimatizáciu, vetrajte aspoň dvakrát denne, ak to dovolí systém okien. Nie všetky klimatizačné systémy majú filtre, niektoré vzduch iba ochladzujú. Dýchate vlastne stále ten istý vzduch.
Najcitlivejšie na klimatizáciu sú deti do desať rokov a ľudia po šesťdesiatke.
Ohrození sú najmä ľudia s narušeným imunitným systémom, astmou, alergiou, reumatici, ženy s chronickými zápalmi močových ciest a vaječníkov.
