spôsobuje oslabenie všetkých svalov. Pacient sa prestáva hýbať, nerozpráva a časom sa paralyzuje aj dýchanie a pacient bude musieť byť pripojený na respiračný prístroj. To čaká aj Matúša. Devätnásťročný chlapec sa už stále menej pohybuje, viac leží, už nehovorí, a keď niečo potrebuje, jemne to vyťuká na displeji mobilného telefónu. Mama by ho chcela mať radšej doma ako v nemocnici.
"Trenčianska nemocnica je od nás ďaleko a vždy tam chytil nejakú infekciu. Doma mu lepšie chutí, pozrite, koľko už pribral," hovorí. Na to by potreboval dýchací prístroj. Poisťovňa, v ktorej bol poistený, mu však takýto prístroj odmietla kúpiť a žiadala, aby bol dlhodobo hospitalizovaný v Trenčíne. Kršákovci celý rok o prístroje bojovali, až to v lete vzdali a Matúša prepoistili do Všeobecnej zdravotnej poisťovne, ktorá pre neho kúpila a bezplatne zapožičala oxygenátor a začala aj s prípravami na kúpu respiračného prístroja.
"Naša poisťovňa nesúhlasí s filozofiou doživotnej hospitalizácie pacientov v prípadoch, keď riešením môže byť kúpa a zapožičanie respiračného prístroja do domácnosti pacienta. V súčasnosti má poisťovňa 12 takýchto prístrojov, jeden stojí od 700-tisíc po takmer milón korún. Vedú nás k tomu najmä medicínske dôvody. Izolácia pacienta môže viesť k rôznym psychickým problémom, pobyt v nemocnici zas môže byť rizikom pre vznik infekcií, ktoré by zvyšovali potrebu ďalšej zdravotnej starostlivosti," hovorí hovorca VšZP Milan Velecký.
