Boston 16. septembra (TASR) - Švédski výskumníci zistili, že je dobré a dokonca žiaduce, aby sa so zomierajúcimi deťmi hovorilo o smrti. Podľa v stredu zverejnenej štúdie rodičia, ktorých deti zomreli na rakovinu neľutovali, že s nimi o smrti hovorili, časť tých, čo tak nerobila, svoj postoj neskôr ľutovala.
Mnohí lekári a zdravotnícke organizácie povzbudzujú rodičov, aby s nevyliečiteľne chorými deťmi o smrti hovorili - sú totiž presvedčení, že to dieťaťu pomáha. Táto oblasť je však prebádaná len veľmi málo.
Švédski vedci uviedli, že pri schvaľovaní výskumu narazili na odpor kolegov, ktorí sa obávali, že opäť otvoria bolestné spomienky rodičov. Väčšina skontaktovaných rodičov však s účasťou na štúdii súhlasila.
"Najdôležitejším posolstvom je, že žiaden rodič neľutoval, že so svojim dieťaťom o smrti hovoril," povedala Ulrika Kreicbergsová, vedúca výskumu a zdravotná sestra na štokholmskom Karolínskom inštitúte.
Dr. Lawrence Wolfe, bostonský špecialista na rakovinu detí, vyhlásil, že štúdia pomôže lekárom viesť rodičov, ktorí si nie sú istí, či majú o téme smrti s deťmi hovoriť. Ako dodal, je prirodzené, že rodičia chcú svoje deti ochrániť, respektíve sa ťažko vyrovnávajú s tým, že ich dieťa zomrie. Wolfe je však presvedčený, že takéto rozhovory zmierňujú strach detí a umožnia im, aby sa na smrť pripravili svojim spôsobom.
"Som presvedčený, že aj tie najmenšie deti majú predstavu, že sa deje niečo vážne. Záhadnosť je obyčajne horšia ako pravda," povedal Wolfe z detskej nemocnice Tufts-New England Medical Center.
Štúdiu zverejnili v najnovšom vydaní New England Journal of Medicine. Wolfe napísal sprievodný komentár.
Ako mladá zdravotná sestra bola Kreicbergsová začiatkom 90. rokov nešťastná z toho, ako sa nemocničný personál a príbuzní troch zomierajúcich chlapcov vyhýbali rozprávaniu o ich smrti, v snahe chrániť chlapcov aj seba navzájom. "Cítila som, že pre tých rodičov musím niečo urobiť," povedala Krecbergsová, ktorá o niekoľko rokov neskôr predložila svoj výskumný projekt.
S využitím rozsiahlych švédskych záznamov o rakovine a úmrtiach, vedci našli 368 detí mladších ako 17 rokov, ktorým rakovinu diagnostikovali v rokoch 1992-97 a ktoré neskôr zomreli. Skontaktovali sa s rodičmi detí a 80 percent z nich vyplnilo dlhý, anonymný dotazník.
Zo 429 rodičov, ktorí zodpovedali na otázku, či s deťmi o smrti hovorili, asi tretina povedala, že áno, dve tretiny o tejto téme nehovorila. Nik zo 147, ktorí o smrti s dieťaťom hovorili, to neskôr neľutoval. Medzi tými, ktorí o smrti nehovorili, bolo 69 rodičov - 27 percent - korí uviedli, že tak mali urobiť.
Výskumníci tiež zistili, že medzi rodičmi, ktorí o smrti hovorili, boli s väčšou mierou zastúpení veriaci a starší rodičia so staršími deťmi.
Výsledky výskumu majú prispieť k zlepšeniu starostlivosti o zomierajúce deti, vrátane zlepšenia komunikácie medzi zdravotníkmi, rodičmi a dieťaťom.
