Z viac ako 630 tisíc ľudí nad 65 rokov je proti Pneumokokom zaočkovaných u nás necelých 20 tisíc, vo svete až 90 percent. Deti, ktoré povinné očkovanie na 99 percent chráni proti vybraným infekčným chorobám, je proti chrípke a Pneumokokom zaočkované mizivé percento.
Hlavný odborník pre epidemiológiu Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR Mária Avdičová považuje za najvhodnejší čas na očkovanie proti chrípke i Pneumokokom polovicu októbra. Výhodou je možnosť očkovania súčasne proti obidvom závažným infekciám. Zdôraznila, že naša legislatíva jednoznačne požaduje očkovanie rizikových skupín, teda starých ľudí a populácie s chronickými chorobami proti chrípke aj Pneumokokom. Vakcíny pritom plne hradí poisťovňa.
Na margo rizika očkovania povedala, že po pneumokokových a chrípkových vakcínach nezaevidovali vedľajšie účinky, ktoré by presahovali rámec očakávaných ako miernu bolestivosť vpichu alebo prechodne jeden deň zvýšenú teplotu. Očkovacia látka proti chrípke tzv. štiepaná (split) vakcína obsahuje len "úlomky" tiel vírusov chrípky. Vakcína proti chrípke "drží" maximálne polroka. Očkovacia látka proti Pneumokokom, ktoré okrem veľmi ťažkých zápalov pľúc sú aj najčastejšou príčinou ťažkých zápalov stredného ucha u detí, je plne bezpečná a zasahuje až 95 percent typov Pneumokoka s päťročným ochranným účinkom.
"Chrípku považujú mnohí za celkom banálne ochorenie, ktoré stačí liečiť čajom a vyležať. Celosvetové štúdie však potvrdzujú, že je to veľmi ťažké ochorenie, ktoré má veľký počet dokonca smrteľných komplikácií," uviedol šéf Detskej kliniky Fakultnej Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici Svetozár Dluholucký.
Poukázal aj na závažné ekonomicko-spoločenské dôsledky chrípky. Hoci jej liečenie stojí dnes minimálne 200 korún, okrem strát v zamestnanosti prináša vysoké náklady na zdravotnícku starostlivosť. Zamestnávatelia by mali kúpiť vakcínu a aktívne zaočkovať zamestnancov proti chrípke, čím ušetria veľa peňazí.
