BRATISLAVA 3. októbra (SITA) - Pri geneticky modifikovaných organizmoch vo všeobecnosti nemožno hovoriť o žiadnych preukázaných rizikách pre ľudské zdravie, uviedol pre SITA hovorca Slovenskej inšpekcie životného prostredia (SIŽP) Michal Štefánek. Ochranári nesúhlasia a zastávajú názor, že môžu spôsobiť rezistenciu na antibiotiká a alergie. Ako vysvetlila členka komisie pre biologickú bezpečnosť ministerstva životného prostredia (MŽP) Ľubica Lacinová, je pravda, že akútne prejavy sa pri požití GM potravín neprejavili. "Vzniká však otázka, ako zistiť chronické efekty týchto potravín," ktoré sa prejavia po dvoch, ale aj po desiatich rokoch. Vtedy sa dá aj ťažko určiť, odkiaľ zistené problémy pochádzajú. "Vidím v tom určitý problém, pretože nemáme vypracovanú dôslednú metodiku, ako by sme mohli identifikovať chronické efekty týchto plodín," uzavrela Lacinová.
Najväčšie nebezpečenstvo skríženia geneticky modifikovanej (GM) a nemodifikovanej plodiny je u repky olejky, pretože tá má na Slovensku množstvo príbuzných druhov, myslí si Martin Hojsík z Greenpeace. Pre agentúru SITA tak reagoval na pestovanie GM plodín na dvoch pracoviskách Výskumného ústavu rastlinnej výroby v Piešťanoch bez potrebných povolení. Slovenská inšpekcia životného prostredia tam objavila GM sóju, kukuricu a repku olejku. Pri pestovaní GM repky na voľných otvorených plochách by sa mali dodržiavať určité pravidlá, napríklad dištančné vzdialenosti medzi modifikovanou a nemodifikovanou repkou, upozornila Lacinová. Ak sa nebudú dodržiavať, "môže dôjsť ku kríženiu a mohli by sme prísť o nemodifikovanú repku," tvrdí.
Riešením tohto problému je podľa nej označovanie GM výrobkov. Tí, ktorí nechcú na sebe testovať dlhodobé účinky GM plodín si ich jednoducho nekúpia, povedala.
