ch týždňov. Advent, predchádzajúci Vianociam, pripravoval veriacich na oslavu Kristovho narodenia.
V niektorých krajinách sa počas tohto mesiaca pôstu nedovoľovalo jesť mäsové pokrmy.
Advent je latinské slovo a znamená príchod Spasiteľa. Už pred viac ako päťtisíc rokmi ľudia Izraela verili v jeho narodenie a očakávali ho. V kresťanstve je tento čas začiatkom cirkevného roka. Svätenie adventu siaha až do prvých storočí nášho letopočtu. Pre toto obdobie spočiatku neplatili rovnaké pravidlá a nebolo všeobecne uznávaným sviatkom. Dnes sa advent začína štyri nedele pred Štedrým dňom zapálením prvej sviečky na adventnom venci. Prvou adventnou nedeľou sa začína cirkevný rok.
Pečené husi – predzvesť pôstu
Začiatok osláv siaha do 5. storočia vo Francúzsku, odkiaľ neskôr prenikol aj do Ríma. Pôvodne trval štyridsať dní a podobne je to doteraz v gréckej cirkvi. Približne od 6. storočia sa počas adventu nesmeli uzatvárať manželstvá ani konať slávnostné svadby. Keď chcel mať pár tichú svadbu, musel najprv získať biskupské povolenie.
V roku 362 toursky katolícky biskup Sv. Perpetuus nariadil vo svojej diecéze, aby sa od Martina až do narodenia Krista Pána postilo až trikrát v týždni – v pondelok, stredu a piatok.
Deň pred začatím pôstu, teda na Martina, sa poriadali hostiny s vyberanými jedlami a pitím. Slávnostným menu, ktoré nesmelo chýbať na žiadnom stole, boli pečené husi. Tvar husacej hrudnej kosti predurčoval, aká bude zima. V tomto čase sa chutnalo nové víno.
V roku 380 na cirkevnej synode v Saragosse vyšlo nariadenie, že od 16. decembra do 6. januára majú veriaci „len usilovne navštevovať kostoly“, aby sa dôstojne pripravili na Vianoce. Pápež Lev Veľký predpísal štyridsaťdňový pôst.
Advent halí fialová farba
V roku 567 synoda v Tourse posunula začiatok adventu na 1. december. V roku 670 Amalarius z Trieru opätovne potvrdil štyridsaťdňový pôst. Pápež Gregor Veľký posunul adventný týždeň už na 12. decembra a sprísnil tak nariadenie zo štvrtého storočia.
V 11. storočí sa ustanovil advent na štyri týždne. Odvtedy nadobúdal tento sviatok okrem kajúcnosti aj význam radostnej túžby po Kristovi. Od 12. storočia sa navyše zaviedlo pravidlo prísnejšej disciplíny. V chrámoch sa fialovým súknom zahaľujú ozdoby a okrasy. I kňazi majú v tomto období počas bohoslužieb zvaných roráty fialové cirkevné rúcha, typické pre pôst. Vynecháva sa hra na organe a nespievajú sa oslavné piesne. Fialová farba je symbolom pokory, vážnosti, kajúcnosti aj všednosti.
Zdroj svetla, tepla, krásy
Adventný veniec so štyrmi sviečkami, ktoré boli kedysi aj jediným zdrojom svetla, plnil počas tohto obdobia dôležitú funkciu. Rodina pri ňom odriekala motlitby, pri ktorých sa denne pálila sviečka – vždy jedna počas jedného týždňa až do príchodu Pána. Ozdoboval sa veľmi skromne. Dnes je adventný veniec popri svojej tradícii najmä hojne ozdobeným vianočným doplnkom domácností a inšpiráciou pre ďalšie podobne vytvárané dekorácie.
EVA ANDREJČÁKOVÁ
