FOTO SME – PAVOL MAJER
Ročne zjeme niekoľko kíl éčok
Američan skonzumuje ročne v priemere 4 až 5 kilogramov potravinových prídavných látok. Angličan asi tri kilogramy. Slovák po roku 1989 na tom nie je už o nič lepšie. Aj na Slovensku sa potraviny výrazne zmenili. Príchod veľkých potravinárskych koncernov spôsobil veľký nárast spotreby potravinárskych aditív – tzv. éčok.
Zdá sa, že dnes je takmer nemožné kúpiť si v supermarkete potravinu či lahôdku, ktorá by nebola nejakým spôsobom prifarbená, prichutená, zahustená, zakyprená, zakonzervovaná, spevnená, odľahčená, prisladená či aromatizovaná. Existuje ich vyše 2500 druhov.
Môžu nám všetky tieto éčka uškodiť?
Jednoznačná odpoveď neexistuje, záleží tiež na tom, koľko akých potravín zjeme. Mnohí odborníci však tvrdia, že niektoré potravinárske aditíva môžu mať nežiaduce účinky – od alergií, hnačiek a nevoľnosti počnúc až po astmatické záchvaty či karcinogénne účinky.
Existujú dokonca hypotézy, že niektoré aditíva zhoršujú, či dokonca vyvolávajú detskú hyperaktivitu – teda nepredvídateľné správanie, náladovosť, nesústredenosť. Vedecké výskumy na túto otázku zatiaľ nedali jednoznačnú odpoveď.
„Ani jedna aditívna látka, ktorá je oficiálne odsúhlasená na úrovni WHO a FAO, nie je taká, že by bola toxická pre ľudský organizmus. Dokonca sú stonásobne nižšie limity na jednotlivé aditívne látky, ako boli stanovené prvé toxikologické príznaky,“ zdôrazňuje Ing. M. Kováč, riaditeľ Výskumného ústavu potravinárskeho.
Ako sa v éčkach orientovať?
Zaujímate sa, čo vám vlastne prechádza cez žalúdok? Čo potraviny naozaj obsahujú? Stojíte pred regálom plným potravín a neviete si vybrať?
„Niektorí z nás naozaj musia nevyhnutne vedieť, čo jedia. Sú to alergici, astmatici, citliví jedinci, vegetariáni alebo ľudia s niektorými zdravotnými problémami,“ tvrdí MUDr. Tereza Vrbová, ktorá si dala tú prácu a napísala dokonalého sprievodcu éčkami v potravinách.
Vôbec to neznamená, že by sme mali zvyšok života stráviť v samoobsluhe prehliadaním obalov. Väčšina z nás kupuje pravidelne len niekoľko desiatok potravinárskych výrobkov, stačí si teda pozrieť, či naše obľúbené značky neobsahujú látky, ktorým sa chceme vyhnúť. Niekedy zistíme, že „náš“ jogurt vôbec neobsahuje ovocie, ale len lacnú aromatickú príchuť.
Šunka nie je diétna!
Internista nám poradil diétu a my si v dobrej viere zvolíme šunku alebo rybie mäso. Pod pojmom šunka si každý predstaví to najfajnovejšie mäsko. Aj tá ozajstná šunka je však v skutočnosti iba údené mäso, teda od diétnosti má ďaleko. Pod názvom šunka sa tiež predávajú najrozličnejšie výrobky z kusov mäsa a odrezkov. Rôzne prídavné látky potom pomôžu z tejto nevábnej hmoty vyrobiť žiadanú šunku. Sú to napríklad želatíny, dusitany, fosforečnany, rastlinné gumy a aromatické látky. Vďaka fosforečnanom, ktoré v mäsových výrobkoch viažu vodu, môže byť až 30 percent váhy šunky len obyčajná voda. Podobne je to aj v ostatných údeninách.
Ďalšie obľúbené triky pomocou éčok
Aditíva často maskujú lacné náhrady použité pri výrobe potravín. Aromatické látky vyvolávajú napríklad dojem, že potravina obsahuje drahé prírodné zložky, ako je ovocie, oriešky, maslo či smotana. Farbivá majú často tú istú úlohu – oklamať. Žltá farba vyvoláva dojem prítomnosti vajec, červená premení v mäsových výrobkoch tučné mäso na fajnové, oranžová urobí z aromatizovanej sladkej vody pomarančový nápoj. Fosforečnany viažu vodu a vyčarujú z rybích odrezkov rybie prsty.
Ani to, čo kupujeme pod názvom celozrnný či tmavý chlieb a pečivo, ním nemusí byť naozaj. Tieto výrobky sú často zafarbené len karamelom. Skontrolujte si preto, ak sú balené, zloženie na etikete.
Žuvačka bez cukru tiež škodí
Traja z piatich stomatológov proti kazu odporúčajú žuvačky bez cukru. Drvivá väčšina žuvačiek obsahuje náhradné sladidlá namiesto cukru. To by mohlo byť fajn. Žuvačka nespôsobuje zubný kaz a mala by teda byť zdravá.
Medzi používané sladidlá patria isomalt (E 953), maltitol (E 965), mannitol (E 421), sorbitol (E 420) či xylitol (E 967). Tieto látky považuje MUDr. Vrbová za bezpečné. Pri veľkých dávkach môžu spôsobiť väčšinou len hnačku a podráždenie žalúdka malých detí. Ďalšími používanými sladidlami sú však aspartamy (E 951) a acesulfamK (E 950). Tieto látky sa už spájajú s nežiaducimi účinkami, mnoho odborníkov má proti umelým sladidlám veľké výhrady, označuje ich za rakovinotvorné. Aspartamy sú často spájané s rakovinou mozgu. Deti, tehotné, dojčiace ženy a ľudia trpiaci fenylketonúriou, vzácnou genetickou chorobou, by sa im mali vyhýbať. Žuvačky bývajú pravidelne označované éčkami, aby sme ich však prečítali, potrebovali by sme lupu.
Čo si všímať, keď kupujeme kečup či džúsy
Až pôjdete do samoobsluhy, pozrite si aj zloženie viacerých kečupov. Možno budete prekvapení. Tie drahšie by nemali totiž vôbec obsahovať zahusťovadlá – mali by sa vyrábať ako doma, iba z rajčín, cukru, soli, octu a korenia. Nie vždy to tak je. Lacnejšie výrobky obsahujú pravidelne zahusťovadlá – väčšinou škrob, ktorý čiastočne nahrádza rajčiny alebo rajčinový pretlak. Dokonca aj niektoré detské výživy obsahujú namiesto ovocia lacné zahusťovadlo.
Výrobok s honosným obalom a luxusnou cenou, ktorý obsahuje zahusťovadlo, ako ten najlacnejší a tvári sa ako pravý, by mal vzbudzovať našu nedôveru.
EVA HRDINOVÁ
