Ak sa človek cíti vyradený zo spoločnosti, v jeho mozgu sa aktivizuje rovnaká oblasť ako pri fyzickej bolesti.
ILUSTRAČNÉ FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
Ak sa človek cíti vyradený zo spoločnosti, v jeho mozgu sa aktivizuje rovnaká oblasť ako pri fyzickej bolesti.
"Dominika a Klárika, vy budete kapitánkami družstva. Vyberte si spoluhráčky," povedala učiteľka na telocviku dvom dominantným žiačkam prvej triedy. Dominika a Klára si postupne zavolali jednotlivé dievčatá k sebe. Hanku a Kristínku nik nechcel. Sadli si na lavičku a počas celej hodiny sledovali hru spolužiakov. Hanka na druhý deň ochorela.
Bolí to, ako keď sa udriete
Na situáciu, keď vás nechcú, či otvorene ignorujú, reaguje ľudský mozog podobne, ako keď si silno udriete lakeť alebo bolestivo odriete koleno. Ak človek zažije určité príkorie či nespravodlivosť, v jeho mozgu sa aktivuje rovnaká oblasť, ako keď cíti fyzickú bolesť.
Dokazuje to výskum skupiny amerických a austrálskych vedcov, ktorý nedávno zverejnil odborný magazín Science. Každý sa určite počas života stretol viac či menej ráz so situáciou, keď ho niekto odmietol, keď sa cítil vyradený z kolektívu ako outsider.
Ako človek takúto situáciu vníma? Čo sa odohráva v jeho mozgu?
Tak zneli otázky, na ktoré hľadala odpoveď sociálna psychologička Naomi Eisenbergrová z Kalifornskej univerzity v Los Angeles. Vedci a psychológovia potom sledovali hráčov pri počítači, ktorí boli vpustení do hry, a tých, ktorí boli v hre umelo izolovaní a odstrčení. Zároveň pomocou prístrojov skúmali, čo sa deje v ich mozgu.
"Naše experimenty dokazujú, že ľudský mozog využíva rovnaký poplašný systém pri psychicky aj pri fyzicky zapríčinenom strese," komentuje výsledky vedúci výskumu Matthew Lieberman z Kalifornskej univerzity. S istým zveličením možno povedať, že na zlomenú nohu reaguje ľudský mozog rovnako ako na "zlomené" srdce.
Kontakty zvyšovali šancu na prežitie
V oboch prípadoch totiž dochádza k určitej ujme. Fyzická bolesť pripravuje človeka o telesnú pohodu, núti ho myslieť na to, čo ho ohrozilo. Pocit "vyradenia" pripravuje dotyčného o psychosociálnu pohodu. Prečo si ma ostatní zrazu prestali všímať? pýta sa v duchu človek a trápi sa.
S vyradením z kolektívu sa človek najhoršie vyrovnáva v období dospievania, ale pocity fyzickej bolesti pri takejto izolácii má vlastne počas celého života.
"Naša štúdia dokázala, ako hlboko je túžba po vzájomných kontaktoch u ľudí zakorenená," vysvetľuje Naomi Eisenbergrová. Úsilie nadväzovať sociálne vzťahy patrí medzi základné ľudské potreby "naprogramované" v najstarších častiach mozgu. Kontakty v spoločnosti totiž v minulosti mohli zvyšovať šancu na prežitie.
(uj)
