Washington 10. decembra (TASR) - Krajnice ciest v mnohých kútoch USA sa pred eróziou chránia vysádzaním kra, ktorý rodí plody podobné brusniciam. Bobule konzumuje človek zriedka, pretože ker je považovaný za burinu. Rastie totiž na neúrodných, suchých pôdach a šíri sa rýchlo vďaka vtákom, ktoré sa živia jeho plodmi a semenami.
Pred ôsmimi rokmi sa o hlošine okolníkatej (Elaeagnus umbellata), ktorú v 18. storočí doviezli do Ameriky z Ázie, dopočula americká výskumníčka Ingrid Fordhamová. Keď zistila, že plody hlošiny sú jedlé, pokúsila sa z nich vyrobiť marmeládu. Pritom si všimla, že na dne pohárov sa usadilo červené farbivo z bobúľ.
Fordhamová sa domnievala, že ide o látku podobnú lykopénu, žltočervenému farbivu v paradajkách a iných plodoch. Lykopén je ideálnym prostriedkom na prevenciu rakoviny. S kolegyňou Beverly Clevidencovou preto analyzovala zloženie bobúľ hlošiny a došla k prekvapujúcim záverom.
Bobule hlošiny okolníkatej obsahovali 17-krát viac lykopénu ako paradajky. Zatiaľ čo 100 gramov paradajok obsahuje asi tri gramy lykopénu, v bobuliach rôznych druhov hlošiny ho je do 54 gramov.
Lykopén patrí do skupiny antioxidatov, ktoré v organizme likvidujú voľné molekuly kyslíka, nazývané voľné radikály. Práve voľné radikály sú jedným z dôležitých spúšťačov rakoviny.
"Každý nemá rád paradajky," hovorí Fordhamová. "Plody hlošiny okolníkatej sa môžu stať alternatívnym zdrojom zdraviu prospešných výživných látok."
