Raz za čas sa medzi ľuďmi na internete, ale aj v médiách šíri zoznam nebezpečných éčok. Lekári Kliniky detskej onkológie Univerzity v Düsseldorfe v ňom sugestívne vymenúvajú celý rad nebezpečných prísad, ktoré vraj spôsobujú rakovinu. Ako má spotrebiteľ prijať takéto informácie?
"Odborníci by nemali poskytovať jednostranne zamerané informácie, polopravdy či nepravdy. Čitatelia tieto informácie prijímajú a zbytočne ich vystresujú a zneistia."
Vy nepripúšťate, že by aditíva v potravinách mohli spôsobovať zdravotné problémy?
"Potravinový kódex SR dovoľuje používať do výrobkov viac ako 2000 druhov prídavných látok, zdá sa to možno priveľa, ale každá má iný účel a použitie, pričom používanie každej látky musí mať svoje technologické či hygienické opodstatnenie. Pre každú prídavnú látku je Svetovou zdravotníckou organizáciou a jej vedeckým výborom stanovená tzv. prijateľná denná dávka."
Predajcovia často robia rôzne akciové ceny, zľavňujú výrobky najmä horšej kvality a ľudia si ich potom nakúpia a skonzumujú veľa. Keby sme jedli pravidelne tú istú potravinu vo veľkom množstve, nemôžeme si uškodiť?
"Prijateľná denná dávka je stanovená niekoľkonásobne vyššie, ako je najvyššie prípustné množstvo látky v potravine. Navyše je poistená tzv. faktorom bezpečnosti, aj keby došlo k 50- či 100- násobnému prekročeniu, nesmú sa objaviť žiadne zdravotne škodlivé účinky na organizmus."
V niektorých krajinách sú isté aditíva, najmä farbivá povolené a iné zakázané ako nebezpečné. Nemôžu sa k nám doviezť?
"Naša legislatíva v oblasti bezpečnosti potravín bola už pred desiatimi rokmi viac-menej harmonizovaná s legislatívou európskych krajín a v súčasnosti sú požiadavky rovnaké vo všetkých členských krajinách EÚ, takže tu problém nie je. Dovoz potravín z tretích krajín, najmä Ázie, podlieha prísnejšej kontrole ako dovoz z krajín EÚ."
Z času na čas ľudí vyplašia rôzne potravinové škandály. Naposledy to bola kontaminovaná červená paprika z Maďarska, hoci tá sa k nám nedostala. Ako je zabezpečená bezpečnosť v tomto smere?
"Pri kontaminantoch sa postupuje prísnejšie ako pri prídavných látkach, lebo kontaminanty sa na rozdiel od éčok môžu v organizme kumulovať. Ak dôjde k prekročeniu množstva, potravina sa považuje za hygienicky nevyhovujúcu alebo zdravotne škodlivú a musí sa zo spotreby vylúčiť. Aj keď napríklad mletej papriky sa zje také malé množstvo, že riziko je takmer zanedbatelné, treba prijať preventívne opatrenia. Človek by musel zjesť aspoň kilogram takejto papriky naraz, aby sa nejaký účinok toxínu prejavil."
Čo sa robí, keď sa zistí, že nejaká látka spôsobuje toxickú reakciu?
"Okamžite sa to hlási na Európsku komisiu a ihneď sa robia opatrenia na trhu každej členskej krajiny - rozhodnutie príde v priebehu niekoľkých hodín. Kým však nemáme dôkazy, nemôžeme obviniť žiadnu z prídavných látok tak, ako je to v spomínanom zozname nemeckej kliniky."
Figuruje tam napríklad glutaman sodný, ktorý podľa mnohých spôsobuje ťažké neurologické a alergické reakcie. A práve táto látka sa nachádza v potravinách naozaj vo veľkom množstve, prečo?
"Glutaman sodný je najintenzívejšie preskúmaná látka, urobilo sa o ňom mnoho vedeckých štúdií. Podľa WHO neexistujú dôkazy, že by bol naozaj zodpovedný za toxicitu, ktorú mu prisudzujú, a preto je povolený v potravinách aj vo väčšom množstve. Keby sa klinicky potvrdilo, že spôsobuje poškodenie zdravia, ihneď by sa stiahol z používania. To, čo povedal jeden z mojich kolegov - lekárov v televízii, že si je istý, že glutaman spôsobuje ťažké alergie, ale nemá k dispozícii klinické testy, nie je žiaden seriózny dôkaz."
Nebolo by napriek tomu vhodné snažiť sa minimalizovať konzumáciu potravín, ktoré obsahujú aditívne látky?
"Podľa môjho názoru by sa ľudia mali vyhýbať predovšetkým tukom, skrytým tukom, cukrom, nadmernému soleniu, alkoholu a fajčeniu, to sú rizikové faktory z pohľadu onkologických a srdcovocievnych chorôb, ktoré ohrozujú slovenskú populáciu. Ja éčka nepresadzujem, ale ak nie sú jednoznačné dôkazy o ich nebezpečnosti, nemožno predsa klamať verejnosť." (uj)
