"Má to obrovský význam, pretože doteraz sa to dalo zistiť až imunologickými testami a choroba mohla byť v človeku už niekoľko týždňov," povedal autor projektu Imrich Barák z oddelenia mikrobiálnej genetiky SAV. Okrem toho dokáže biočip identifikovať patogénne baktérie aj zo samotného kliešťa a tak určiť, ktorá oblasť ich výskytu je nebezpečná. "Biočip bude mať veľké humánne a veterinárne využitie," konštatoval Barák.
Tento objav sa však na Slovensku nedarí aplikovať. Ako povedal Barák, na Slovensku chýbajú firmy, ktoré by vynález uviedli do praxe. Vedec preto začal spolupracovať so zahraničnými firmami. Nevedel odhadnúť, kedy sa biočip uplatní.
Kliešte striehnu vo vysokej tráve s nízkym porastom, v kríkoch, zachytávajú sa na steblách trávy a na spodnej strane listov. V strednej Európe ich je najviac v máji, v júni, v septembri a októbri. Kliešť sa nakazí tak, že vysaje infikovanú krv hostiteľa. Nakazených kliešťov je v Európe od 20 do 35 percent. (sita)
