Stromček kakaovníka dorastá do výšky asi 10 metrov. Dávno ho poznali Indiáni zo Strednej a Južnej Ameriky. Nadivoko rastie v tropických dažďových pralesoch. Do Európy sa prvé kakaové bôby dostali v roku 1502. Priviezol ich Kolumbus ako darček kráľovnej Izabele Španielskej. O dvadsať-tridsať rokov sa už medzi španielskou šľachtou popíjalo kakao. Dobyvateľovi Mexika Cortezovi ponúkol kakao na privítanie vládca Aztékov Mantezuma.
Kakaovník neznáša vietor ani prudké slnko. Zakvitne ružovým kvetom priamo na kmeni alebo na hrubých konároch. Po opelení narastú asi 30 cm dlhé mäkké, žlté, hnedavé až purpurové plody. Dávajú sa do sušiarní, kde pozdĺžne pukajú a rozpadávajú sa. V plode je priemerne 40 semien veľkosti mandle.
Surové semená sa upražia pri teplotách 70–120 oC, potom sa drvia a jadrá sa vyberajú zo škrupín. Jadrá obsahujú asi 50 percent tuku, ktorý sa volá kakaové maslo. Okrem výživných látok obsahujú semená aj alkaloid teobromín a stopy kofeinu, preto pôsobí osviežujúco.
Z jadrovej hmoty sa lisovaním oddeľuje tretina až polovica tuku a tuhý zvyšok sa melie na práškové kakao. Kakaové maslo sa využíva v kozmetickom a farmaceutickom priemysle. Čokoláda je moderný výrobok a prišiel zo Švajčiarska. Vyrába sa z neodtučnenej alebo málo odtučnenej kakaovej hmoty.
Rodičom detí, ktoré krútia nosom nad hrnčekom kakaa, možno pomôže informácia, že, vodca Indiánov Montezuma ponúkal týmto nápojom hostí.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
