Viedeň 12. decembra (TASR) - Z medicínskeho pohľadu patrí hluk k stresorom, negatívne ovplyvňujúcim nervový a hormonálny systém každého z nás. K dôsledkom stresu, podmieneného hlukom patria okrem iného poruchy spánku, vysoký krvný tlak, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, artérioskleróza, poruchy látkovej výmeny, infarkt.
"Zdravotné riziká podmienené hlukom predstavujú veľmi vážny, doteraz však sústavne podceňovaný spoločenský problém," potvrdil v rozhovore pre rakúsky denník Die Presse Dr.Peter-Hans Hutter z univerzity vo Viedni.
Chronický hluk urýchľuje starnutie srdcového svalu a zvyšuje riziko infarktu až o 30 percent.
U duševne pracujúceho človeka by hranica hluku na pracovisku nemala prekročiť 50 decibelov, pri hluku s intenzitou 85 decibelov, by mali byť pracujúci vybavení protihlukovými prostriedkami, napríklad chráničmi na uši, uzatvára rakúsky denník.
Hluk si však nemožno zamieňať s pojmom tón, alebo zvuk. Tón je merateľný a objektívny, hluk je naproti tomu subjektívny, nežiaduci a rušiaci element. Zatiaľčo napríklad burácanie motorky znie fanúšikovi motorizmu ako hudba, pre iného môže byť práve tento zvuk vrcholne nepríjemný.
Ľudia síce prichádzajú s hlukom do kontaktu najčastejšie pri výkone svojho povolania. nie sú však zriedkavé ani hlučné zábavné podniky, napríklad diskotéky alebo rôzne koncerty zábavnej hudby.
Nadmerný hluk si nevyberá obete len z radov dospelých a mladých ľudí. Veľmi negatívny účinok môže mať aj na deti. Viaceré odborné štúdie upozorňujú na to, že u detí, ktoré sú vystavené nadmernému hluku napríklad pri svojich hrách, sa môžu objaviť niektoré negatívne zmeny, akými sú poruchy pamäte, zvýšený krvný tlak a zvýšený pulz.
