ILUSTRAČNÉ FOTO - ARCHÍV
Deväťročný Elliot by sa bez dozoru ujedol k smrti. Trpí genetickou poruchou, pri ktorej nemyslí na iné, ako na jedlo. Pritom práve pre túto poruchu je jeho energetická potreba nižšia ako u zdravých vrstovníkov. Pol hodiny po raňajkách sa pýta, čo bude na obed. Ak si odskočíte a necháte vedľa neho plný tanier, o pár minút ho nájdete vylízaný. Po návrate domov sa však Elliotovi postaví do cesty matka a zabráni mu, aby si to nasmeroval k chladničke alebo ku škatuli s piškótami. Desiatu mu pripravuje sama, lebo vie, že syn, podobne ako všetci ľudia trpiaci Prader-Williho syndrómom (PWS), myslí na jedlo v každom okamihu života.
Čo je PWS?
PWS je dedičné ochorenie, ktoré možno vo väčšine prípadov identifikovať krvným testom. Lekári Prader, Labhardt a Willi ho opísali v roku 1956. Pacienti trpia nedostatočnou funkciou hypotalamu, čo sa prejavuje narušeným psychickým i fyzickým vývojom. Ide o najčastejšiu genetickú príčinu obezity.
Pacient s PWS dokáže za dve hodiny skonzumovať jedlo takej kalorickej hodnoty, ktorá zodpovedá konzumácii priemerného človeka za 36 hodín. Takéto "večne hladné dieťa" kradne potraviny v kuchyni a schováva si ich v skrýšach, jedlo hľadá v odpadkových kontajneroch, dokáže vypiť ovocný šampón, zje mydlo, kus koberca alebo tapetu. Je známy prípad chlapca, ktorý sa "ujedol" k smrti džemom a soľou. Iróniou je, že postihnutí týmto syndrómom v dojčenskom veku nemali vôbec chuť na materské mlieko a počas dojčenia bývali ospalé. Po roku sa však ich nechutenstvo začalo pomaly strácať a nahradila ho neutíchajúca žravosť. Neodradili ich ani zmrazené potraviny alebo surové mäso.
Viazne spojenie medzi črevami a mozgom
Osobám s PWS chýba komunikácia medzi črevami a mozgom. Vedci veria, že ak sa podarí tento mechanizmus objasniť, dokážu liečiť aj bežnú obezitu. Donedávna sa americkí špecialisti domnievali, že sú na dobrej stope, keď zistili, že ľudia s PWS majú zvýšenú hladinu hormónu ghrelin. Lenže výsledky skúšok, pri ktorých sa hladina ghrelinu u postihnutých PWS umelo znížila, nepreukázal súvislosť s mimoriadnou chuťou do akéhokoľvek jedla. Rebecca, ktorá kvôli nákupu sušienok kradla matke peniaze, vážila v sedemnástich rokoch 175 kilogramov. Popri mnohých prezývkach ju spolužiaci volali aj "chamtivé prasa". Iná Kalifornčanka zase v trinástich rokoch vážila neuveriteľných 340 kíl a posledné mesiace života strávila ležiac na pohovke pred televízorom. Dievča nebolo schopné zájsť na toaletu ani sa umyť a na tele malo preležaniny s plesňami.
Medicína teda nevie mladých pacientov vyliečiť. Jedinou možnosťou ako predísť, aby sa neprejedli k smrti, je začať včas bojovať s ich sklonom k jedlu. Znamená to dozerať na deti vo dne v noci. Rodičia to vôbec nemajú ľahké. Špajza aj chladnička musia byť uzatvorené na zámku, predkladaného jedla nesmie byť o nejaké deko navyše. Kým sú deti malé, dospelý dozor si väčšinou s ustrážením syndrómu PWS dokáže poradiť. Lenže už pri prvej možnosti osamostatniť sa obyčajne využívajú slabé miesto v súbore zákazov a bezpečnostných opatrení.
(čtk, uj)
Štrnásť potravín, ktoré dokážu zmeniť náš život
Brokolica, čučoriedky, čaj, melón, fazuľa, jogurt, ovos, pomaranče, rajčiny, morka, sója, špenát, tuniak a vlašské orechy. Tak znie podľa Stevena Pratta formulka, ktorú by si mal zapamätať každý, kto túži byť zdravý a dlho žiť.
"Zapamätajte si to, až budete robiť veľký nákup. Správne jedlo skutočne môže zmeniť vašu biochémiu," tvrdí americký lekár Pratt. Svoje názory zhrnul v knihe SuperJedlo, ktorá sa v zámorí stala hitom.
Americký lekár Steven Pratt zostavil rebríček top potravín, ktoré by sme zaručene mali zaradiť do svojho jedálneho lístka čo najčastejšie. Dokonca tvrdí, že ak ich budeme jesť denne, zmenia náš život. Budeme sa cítiť aj vyzerať lepšie a mať viac energie.
Podľa Pratta sú práve tieto potraviny super v tom, že môžu pomôcť zastaviť poškodzovanie organizmu na bunkovej úrovni a práve to v mnohých prípadoch prerastá do chorôb.
Podporu jeho teórii vyslovili aj uznávané časopisy New England Journal of Medicine, American Journal of Clinical Nutrition, Journal of Agricultural Food Chemistry. Podľa amerického špecialistu práve tieto potraviny majú preventívne účinky proti chorobám srdca, cukrovke, rakovine a demencii. Zároveň pripomína, že konzumenti týchto potravín sa budú lepšie cítiť, budú mať viac energie. Sú to totiž potraviny bohaté na živiny, a neskrývajú v sebe veľa kalórií.
Aj Pratt však priznáva, že len strava nestačí. Treba pridať poriadnu dávku pohybu.
(uj)
Zdravá štrnástka
Prečo americký lekár odporúča práve tieto potraviny? Prisudzuje im niektoré mimoriadne účinky:
Čučoriedky
mimoriadne vysoký obsah vitamínu C a E, podporujú myslenie
Tekvica
olúpané jadierka obsahujú množstvo olejov, viac nenasýtených kyselín, vitamíny A, B a E, cenné minerálne látky ako draslík, zinok, horčík, vápnik a železo
Brokolica surová
ako jediná zelenina skutočne preventívne pôsobí proti rakovine čriev a konečníka
Fazuľa
obsahuje bielkoviny a veľké množstvo vitamínu A, B a C
Jogurt
ak obsahuje živé kultúry, posilňuje trávenie
Morčacie mäso
obsahuje málo kalórií a veľa živín, je ľahko stráviteľné
Ovos
obsahuje veľa zinku, jeho nedostatok vedie k únave
Pomaranče
obsahujú draslík, ktorý znižuje krvný tlak, vitamín C a vlákninu
Paradajky
obsahujú karotenoidy, ktoré znižujú riziko srdcových chorôb, patrí medzi významné antioxidanty, ktoré zamedzujú starnutie
Sója
obsahuje vápnik a estrogény
Špenát
ovplyvňuje tvorbu tráviacich štiav, obsahuje aj dôležitú kyselinu listovú
Tuniak
morské ryby sú zdrojom vitamínov, minerálov, chráni cievy
Vlašské orechy
sú bohaté na zinok, draslík, vitamíny skupiny B a E
Čaj
obsahuje flavonoidy zabraňujúce starnutiu buniek
