Profesor Thomas Werfel, dermatológ a alergológ na Lekárskej fakulte v Hannoveri tvrdí: "Napríklad deťom poľnohospodárov, ktoré trávia veľa času v stajniach, hrozí podľa prieskumu minimálne nebezpečenstvo, že ochorejú, do svojho piateho roka na astmu alebo sennú nádchu."
V dobe udržiavaných, takmer sterilných obytných štvrtí je riziko ochorenia na tieto choroby okolo 25 percent. V chudobnejších a špinavších štvrtiach je to len asi štyri percentá.
Možnou príčinou podľa lekárov môže byť, že ak imunitný systém nie je v prvých rokoch života trénovaný stretávaním sa s vírusmi a baktériami, môžu sa protilátky začať vytvárať proti neškodným látkam, ako sú napríklad potraviny či zvieracie chlpy.
Spolkový inštitút pre zdravotnú ochranu spotrebiteľov a veterinárnu medicínu v Nemecku dokonca vydal vyhlásenie, v ktorom oznamuje, že by sa v domácnostiach nemali používať dezinfekčné prostriedky ani kombinované preparáty určené súčasne na pranie aj dezinfekciu. Zabíjať všetky choroboplodné zárodky dezinfekčnými prostriedkami je totiž nezmyselné, pretože práve ony trénujú náš imunitný systém.
Výnimku môžu tvoriť domácnosti, kde žijú ľudia so špeciálnymi hygienickými problémami.
Neizolujte deti od vírusov ani špiny
Podľa profesora Werfela sú na alergie tiež náchylnejšie deti, ktoré žijú izolovane od svojich vrstovníkov a nestretávajú sa tak s neškodnými infekciami, ako je nádcha.
Malé dieťa si musí v ranom veku vytvoriť protilátky proti základnej škále mikróbov a vírusov. "Len tak môže do budúcnosti získať silný imunitný systém. V dospelosti sa to už nedá dohoniť. Deti, ktoré boli veľmi často choré do šiestich rokov, sa neskôr už v ordinácii tak často neobjavujú," hovorí pediatrička Alena Vranovská.
Rodičia by sa podľa nej nemali snažiť za každú cenu ochrániť dieťa pred infekciami, lebo bránime imunitnému systému, aby dozrel a vytvoril si dostatok protilátok do života v dospelosti. "Deti by sa mali pravidelne otužovať pobytom vonku, najmä v prírode a mali by dostať možnosť hrať sa trocha aj v 'špine', nepohybovať sa iba v sterilnom prostredí, kde sa nestretnú s infekciami a bežnými alergénmi." (uj)
Kde je najviac mikróbov, kde je pravidelné čistenie dôležité
Doska na krájanie
Tu by si mikrobiológ zgustol. Je to dokonalá živná pôda pre rôzne typy mikróbov, najmä ak na jednej doske krájame alebo sekáme rôzne druhy potravín. Je to napríklad kampylobakter lačníkový, ktorý sa tu uchytí z kostry surového kurčaťa. Spôsobuje nepríjemnú potravinovú otravu. Jeho šanca prežívať na doske je o to vyššia, ak má doska malé zárezy z noža, ktoré sa ťažko čistia. Tie môžu vzniknúť na drevenej aj umelohmotnej doske, preto obidva druhy treba dokonale vyčistiť. Platí zlaté pravidlo: nikdy nepoužívajte dosku, na ktorej krájate surové alebo zle prepečené mäso na krájanie zeleniny.
Kľučky a vypínače
Ak leštíte tieto predmety z obavy, že sú najviac zamorené, lebo sa najčastejšie chytajú, je to zbytočné. Riziko, že chytíte nejaký bacil z vypínača či kľučky, je veľmi malé, a to dokonca aj u lekára v chrípkovom období alebo u vás doma, ak je niekto z rodiny chorý. Na suchých predmetoch sa im veľmi nedarí. Chrípkové či iné respiračné vírusy sa prenášajú najrýchlejšie dotykom, bozkom či slinami.
Chladnička
Ak veríte, že chlad, ktorý je vo vnútri, zničí všetky baktérie, ste na omyle. Listéria, ktorá môže byť v niektorých potravinách, ako je nátierkový syr, údeniny či mäso, sa chladom nelikviduje. V každom prípade oddeľujte čerstvé potraviny od zvyškov, ktoré treba vždy zabaliť alebo prikryť. Ak pomaly rozmrazujete kurča v chladničke, dbajte, aby voda z neho nekvapla na iné potraviny, napríklad zeleninu. Chladničku čistite a dezinfikujte aspoň raz za dva týždne, prípadne aj častejšie. Stačí aj vyčistiť ju handričkou namočenou v octovej vode.
Uteráky a osušky
Ak používame cudzí uterák, riskujeme, že sa podelíme aj o cudzie mikróby. Môžeme tak získať niektoré typy kožných plesní, deti si tak môžu medzi sebou preniesť kiahňový vírus, ktorý vyvoláva na koži malé vyrážky v podobe bradavičiek. Po každom použití netreba hneď uterák oprať, ale dať dôkladne vysušiť. (uj)
Doska je najčistejší predmet na záchode
Aj vy sa priam hystericky bojíte sadnúť na záchodovú dosku? Nemusíte. Záchodová doska, objekt mikrobiálnej paranoje, býva paradoxne v celom záchode tým najčistejším predmetom. Vysvetlenie je jednoduché. Doska je príliš suchá na to, aby sa na nej udržala životaschopná populácia mikróbov z výkalov. Omnoho viac by sme ich našli na spodnej strane, ktorá je permanentne vlhká.
Najväčšie riziko nákazy na toaletách hrozí z najčastejšie používaných predmetov, uterákov, kľučiek na dverách a kohútikov na vodovode. Kohútik teplej vody hostí v priemere o 30 percent viac fekálnych baktérií ako kohútik so studenou vodou.
Pozor, ani sušičky s teplým vzduchom, ktoré sú nainštalované na verejných záchodoch nie sú ideálnym spôsobom osušenia rúk. Podľa jednej mikrobiálnej štúdie dokonca kombinácia šúchania rúk pod prúdom teplého vzduchu baktériám prospieva a rozširuje ich po okolí. Podľa experimentu v laboratóriu sa zvýšil počet baktérií skupine ľudí, ktorá si sušila ruky pod sušičkou až o 62 percent. Skupine, ktorá si osušila ruky jednorazovými papierovými obrúskami naopak tento spôsob množstvo baktérií znížil asi o 30 percent. (uj)
