Spôsobuje to vzájomné ovplyvňovanie myslenia ako prejavu virtuálnej reality a mozgu na základnej - neuralgickej úrovni. "Na základe doterajších vedeckých poznatkoch sa ukazuje, že myslenie vzniká ako interakcia neurónov, ktoré sú základné stavebné jednotky mozgu," povedal Igor Farkaš z Katedry aplikovanej informatiky Fakulty matematiky, fyziky a informatiky Univerzity Komenského, ktorý dnes prevzal v priestoroch Slovenskej technickej univerzity Cenu Petra Fedora za bádanie v oblasti neurónových procesov a lingvistiky. "Tento proces však prebieha aj v opačnom smere, to znamená, že aj myslenie vplýva na správanie neurónov," dodal Farkaš.
Spomínaný jav podľa neho odlišuje prácu ľudského mozgu od počítača. "Mozog dokáže prostredníctvom vnímania a istého očakávania vplývať na neuróny a tým urýchliť reakciu na daný podnet. To znamená, že ľudia si dokážu zapamätať menej ako počítače, na strane druhej však vedia pohotovejšie a variabilnejšie reagovať na vonkajšie podnety" spomenul Farkaš. Bádanie v tejto oblasti však podľa neho zatiaľ nie je podložené experimentálne, pretože dosiaľ sa pokusy tohto druhu uskutočnili len na hmyze. "Vedci ovplyvňovali neuróny hmyzu a tým menili ich čuchové schopnosti. Výsledky systematického zaznamenávania opačného procesu, teda vplyvu myslenia na neuróny vedci ešte nemajú k dispozícii," konštatoval Farkaš. Aj z tohto dôvodu doteraz nie je možné premietnuť pocit bolesti, alebo povahovú črtu pevnej vôle na konkrétne prejavy na neuralgickej úrovni. Účelom bádania v tejto oblasti je podľa Farkaša okrem odhalenia systému fungovania ľudského mozgu aj vízia umelej inteligencie. "Schopnosť ľudského mozgu flexibilne reagovať na situáciu sa možno niekedy v budúcnosti podarí aplikovať v robotike," povedal Farkaš.
Cenu Petra Fedora udelila Vzdelávacia nadácia Jána Husa mladému vedcovi druhýkrát. Nadácia spravuje fond, ktorý vznikol ako pamiatka na Petra Fedora, predčasne zosnulého vedca, ktorý sa angažoval v interdisciplinárnom výskume na rozhraní matematiky, fyziky, chémie, biológie a psychológie.
