Výskumníci sledovali vyše 740 dobrovoľníkov počas 20-týždňového tréningu. Členovia žiadnej z 213 rodín sa pol roka pred tréningom nevenovali pravidelným športovým činnostiam. Vedci pozorovali reakcie organizmu na záťaž vo forme 50-minútového cvičenia na posilňovacej súprave trikrát v týždni. Vedci merali spotrebu kyslíka, ktorá sa v priemere zvýšila o 17 percent, no u niektorých až o 40 percent. Vyskytli sa aj prípady, keď v spotrebe kyslíka nenastala žiadna zmena. Podobné výsledky vyplynuli aj z porovnania krvného tlaku a úderov srdca.
Vedcov však najviac zaujímala rezistencia na inzulín. U 58 percent účastníkov štúdie, ktorú predstavili na kongrese Australian Health and Medical Research v Sydney, sa zlepšila, u 42 percent zostala rovnaká pred cvičeniami i po nich, alebo sa dokonca znížila.
"Telo odpovedá na záťaž mnohými spôsobmi," konštatoval vedúci štúdie Claude Bouchard. "Väčšina ľudí zo športových aktivít profituje, ale existuje menšina, ktorá z toho nemá nič."
Iní odborníci, ako napríklad Mark Hargreaves z Deakinovej univerzity v Melbourne, s týmto názorom súhlasia: "Niektorí ľudia by urobili lepšie, keby zmenili svoje stravovacie návyky." Podľa športového fyziológa Sama Howellsa táto štúdia je ďalšou ukážkou toho, že každý človek je jedinečný svojou osobnosťou a výzorom. Jej výsledky by však nemali odrádzať od športovania. "Najlepšie by bolo, keby mal každý svoj osobný tréningový program," povedal Howells. (tasr)
