Na rozdiel od brestu hrabolistého je brest horský statnejší, dorastá až do výšky 40 m a na konároch sa mu netvoria korkové lišty. Listy sú až 150 mm dlhé, tvaru obráteného vajca, ostro hrotité, na báze nesymetricky srdcovité, s dvojito pílkovaným okrajom. Vrchná strana listu je tmavozelená, spodná svetlejšia, obe mäkko chlpaté. Kvitne v marci, asi o týždeň skôr ako brest hrabolistý. Je jednodomou rastlinou. Kvety má polygamické, čo znamená, že na jednom strome sú aj kvety jednopohlavné, aj obojpohlavné. Okvetie je zvonkovité, hnedasté, peľnice fialové, blizna červenkastá. Kvety sú zoskupené v hustých zväzočkoch na veľmi krátkych stopkách. Plod je nažka, dookola okrídlená, elipsovitá či okrúhlastá, aj po dozretí býva zelenkavá. Dozrieva v máji.
Pôvodne bol brest horský rozšírený na britských ostrovoch, v Škandinávii, v Európe a okrajom tajgy sa tiahol až po Ural. Nájde sa aj v južnej Európe, Malej Ázii a na Kaukaze. Citlivý je na extrémne teploty a znečistené ovzdušie. Bol častou súčasťou zelene, v alejách okolo ciest, a hlavne jeho previsnuté formy i v parkoch, arborétach, cintorínoch. Minulé storočie a možno technická revolúcia kruto poznačili osud brestu horského a niektorých ďalších drevín. Väčšina jedincov vyhynula, iné ešte umierajú na grafiózu – chorobu spôsobenú parazitickou hubou Cerastomella ulmi.
Vo východoslovenských Slánskych vrchoch, v rezervácii Šimonka, aj napriek grafióze prežilo okolo päťsto kusov tejto vzácnej dreviny. Podľa riaditeľa centra vedeckého turizmu vo Zvolene Viliama Pichlera, ide o ojedinelý, mimoriadne vzácny ekotyp brestu. O takéto vzácne sadenice požiadal našich pestovateľov pri novembrovej návšteve Slovenska princ Charles, ktorý vtedy, napriek hustému dažďu, nevynechal návštevu genetickej banky brestu. Následník britského trónu vie, aký osud pripravila grafióza brestom v Británii – prakticky ich vyhubila. Princ Charles bol výskytom odolného typu na Slovensku priam ohromený a 50 vzácnych sadeníc vysadili v sídle princa Charlesa na zámku Highgrove v strednom Anglicku. Treba dúfať, že zmena podmienok nezmení odolnosť sadeníc, že sa zachovajú a v zámockom parku budú pripomínať našu genetickú banku.
ANASTÁZIA GINTEROVÁ
