Za mnohé zdravotné problémy môže porucha štítnej žľazy. Je to malá podkovička ukrytá na prednej strane krku pod hrtanom a možno ju obrazne nazvať továrňou na dokonalosť. Ovplyvňuje totiž chod celého ľudského organizmu a ak v nej niečo zaškrípe, hneď sa to prejaví.
Porucha štítnej žľazy môže veľmi výrazne ovplyvniť správanie človeka. Pacienti so zvýšenou činnosťou štítnej žľazy sú nepokojní, nervózni, zle spia, okolie ich vníma ako neurotikov. Pri zníženej činnosti sa často vyskytujú depresie a v oboch prípadoch je zjavný pocit únavy.
Riadi takmer všetko v nás
"Štítna žľaza zasahuje do všetkých procesov v ľudskom tele. Produkuje hormóny, ktoré ovplyvňujú metabolizmus cukrov, tukov, bielkovín, vývoj, rast i centrálny nervový i srdcovo-cievny systém, kostnú i svalovú hmotu, zvyšujú látkovú výmenu v tkanivách, podieľajú sa na tvorbe tepla, ovplyvňujú hospodárenie organizmu s vodou a soľou, teda zasahujú do všetkých pochodov v ľudskom tele," hovorí internista endokrinológ profesor MUDr. Juraj Payer.
Hoci poruchy štítnej žľazy zvyčajne život pacienta neohrozujú, v mnohých prípadoch spôsobujú vážne ochorenia. Jedným z nich je Basedowova choroba - zvýšená činnosť štítnej žľazy. Je charakteristická vypuklými očami a sprevádza ju chudnutie, nervozita, trasenie rúk, zvýšené potenie, návaly tepla, hnačky, búšenie srdca. Hoci pacient s týmto ochorením konzumuje veľa jedla, jeho hmotnosť klesá.
Určitým protipólom je znížená činnosť štítnej žľazy, pacienti neustále priberajú, sú akoby spomalení, so sklonom k spavosti, ťažko sa sústreďujú na rozličné činnosti, neraz sa im pridružujú srdcovo-cievne komplikácie a vždy pocit únavy.
Hrá sa na skrývačku
Zväčšenú štítnu žľazu, strumu alebo ľudovo hrvoľ, nie vždy možno rozoznať na prvý pohľad. Hrdlo pri nej nemusí byť opuchnuté, lebo hrvoľ môže rásť aj dovnútra. Štítna žľaza môže byť zväčšená aj bez toho, aby išlo o poruchu jej funkcie. Príčiny sú rôzne a môžu sa prejavovať tlakom a bolesťami v krku, ťažkým prehĺtaním, v prípade akútneho zápalu štítnej žľazy aj teplotami.
Najčastejšou príčinou je nedostatok jódu v potrave a vo vode. "V určitých vekových kategóriách, najmä v puberte a u tehotných žien je dôležitý dostatočný príjem jódu. Naopak pri zvýšenej činnosti je jód škodlivý a jeho zvýšený príjem môže ochorenie ešte zhoršiť. Taký pacient by sa mal vyhýbať aj pobytu pri mori, konzumácii morských rýb a potravy so zvýšeným obsahom jódu," hovorí profesor Payer.
Najnebezpečnejšie je rakovinové ochorenie štítnej žľazy. Ochorenie možno liečiť liekmi, operatívne a podávaním radioaktívneho jódu. "Lieky sa podávajú pri zníženej aj zvýšenej činnosti štítnej žľazy. Keď ide o podozrenie na rakovinu, alebo štítna žľaza pacientovi prekáža pri prehĺtaní či dýchaní, je nevyhnutná operácia. Včasným zákrokom možno dosiahnuť úplné vyzdravenie," hovorí profesor Payer. (dm)
Čo je dobré vedieť o jóde a štítnej žľaze
Výskumy jednoznačne potvrdili, že jedným z rizikových faktorov je fajčenie, no najčastejšou príčinou je nedostatok jódu v potrave.
Nedostatkom jódu trpí takmer tretina dospelých, čo môže spôsobiť zníženie telesnej i duševnej aktivity, zníženie imunity, poruchy plodnosti, menštruačného cyklu, predčasný pôrod, zvýšenú frekvenciu potratov.
Deficit jódu je mimoriadne nebezpečný pre plod. Môže spôsobiť ľahký pokles IQ u narodeného dieťaťa, výnimočne až kreténizmus.
Poruchy štítnej žľazy prichádzajú aj s vekom - objavujú sa najmä po 40. roku.
Odporúčaná denná dávka jódu je približne 100 mikrogramov - u tehotných a dojčiacich žien o čosi vyššia.
Medzi potraviny s vysokým obsahom jódu, ktoré u nás bežne dostať kúpiť v obchodoch, patrí napríklad zrelý syr Volovec, plesňový syr, morské ryby, makrela, šproty, brokolica, čerešne a jodidovaná soľ.
* Pozor: niektoré čerstvé potraviny, ružičkový kel, kapusta, karfiol, špenát blokujú vstup jódu do štítnej žľazy.
Príznaky zvýšenej činnosti štítnej žľazy:
chudnutie, nervozita, trasenie rúk, nadmerné potenie, návaly tepla, hnačky, búšenie srdca
Príznaky zníženej činnosti štítnej žľazy:
priberanie na váhe, pacienti sú akoby spomalení, spaví, unavení, zimomraví, majú problémy so sústredením, sklon k srdcocievnym poruchám.
