Alergie: nezbavíme sa ich do zániku sveta?

Prv, ako sa vyberiete k lekárovi, mali by ste sa pozorovať. Niekoľko týždňov si zapisujte do denníka, kedy a aké príznaky sa u vás objavili, čo ste v tom čase jedli a s akými látkami ste sa dostali do styku. Lekárovi tým poskytnete cenné informácie pre cielené alergologické vyšetrenie. ILUSTRAČNÉ FOTO -ARCHÍV

Alergiami na Slovensku trpí vyše tretina populácie, najmä deti. Prognóza odborníkov je alarmujúca. Niektorí predpovedajú, že na Slovensku sa bude každé druhé dieťa rodiť ako alergické.

Alergénov pribúda čoraz viac a vyvolávajú nové a nové druhy alergií.

Sú všade okolo nás, v potravinách, ale aj v odevoch, v nábytku, v nespočetnom rade predmetov a prístrojov, s ktorými denne prichádzame do styku, nachádzajú sa vo vzduchu, ktorý dýchame. Jednoducho, nemožno sa im vyhnúť. Prečo nás tak trápia?

Ničí nás "západný štýl" života

Príčiny alergií sú rôzne, vedci však čoraz častejšie poukazujú na fakt, že najviac alergií je práve v civilizovaných krajinách. Za posledné polstoročie sa životný štýl vyspelých civilizácií výrazne zmenil a dramaticky stúpol aj počet alergií. Sociálne aj ekonomické pomery sa zlepšili, imunitný systém sa však nestihol prispôsobiť.

"Genetické faktory ako príčina pre vznik alergie sú známe, ale genetika nie je dôvodom zvyšujúceho sa výskytu alergických ochorení. Existujú dve základné hypotézy ovplyvňovania výskytu alergie vonkajším prostredím. Sú to nové rizikové faktory, často označované ako západný štýl života. Je to napríklad vplyv domáceho a pracovného prostredia, interiérov bytov, budov, kde trávime 95 percent svojho života, znečistenie vonkajšieho prostredia, aktívne aj pasívne fajčenie a výživové návyky. Veľmi nepriaznivo pôsobí aj klimatizácia v miestnostiach, vzniká tak doslova semenisko choroboplodných zárodkov," hovorí MUDr. Katarína Bergendiová.

Tzv. hygienická hypotéza

Je zaujímavé, že deti, ktoré sú od narodenia v kontakte s hospodárskymi zvieratami, sú oveľa odolnejšie, než tie z mesta, hoci majú doma mačku.

"Najmenší výskyt alergií a astmy je naozaj u detí vyrastajúcich v poľnohospodárskych rodinách, v rodinách s vyšším počtom súrodencov, u detí navštevujúcich kolektívne zariadenia a u tých, ktoré neboli často a najmä zbytočne liečené antibiotikami,'' tvrdí profesor Peter Krištúfek.

"Dnes sa už vo svete preferuje názor, že pokiaľ deti vyrastajú v prostredí, kde prirodzene prichádzajú do kontaktu s alergénmi, prostredie typické pre hospodárske dvory - deti na dedinách, dostatočne sa stimuluje imunitná odpoveď a zreteľný je aj nižší výskyt alergií," tvrdí aj MUDr. Bergendiová.

Alergie nás môžu veľmi nepríjemne prekvapiť hocikedy a hocijako.

Hoci sa objavujú najmä medzi 8. až 20. rokom, zaskočiť nás môžu v ktoromkoľvek veku a hocikde.

"Môže sa objaviť aj po päťdesiatke. Jeden z bývalých ministrov takmer skolaboval na recepcii, po zjedení chlebíčka, na ktorom bola ryba, ktorú nikdy nejedol, dostal anafylaktický šok," hovorí lekárka, ktorá sa venuje výskumu alergií.

Otestujte sa

Alergické ochorenia s nami hrajú dokonalú hru na skrývačku, väčšinou sa ponášajú na nevinné ochorenia, ako je prechladnutie, podráždená pokožka či žalúdočná nevoľnosť. Ak opakovane trpíte na isté ťažkosti, ktoré sa nedajú organicky vysvetliť, a chcete zistiť, či prípadne nie sú alergického pôvodu, odpovedzte na nasledujúce otázky:

1. Často kýchate, očervenejú vám pritom oči a svrbia vás?

2. Mávate často zápal spojiviek?

3. Mávate vyrážky, červené fľaky, akoby suchú, popraskanú pokožku?

4. Trpíte opakovane na žalúdočné a črevné poruchy, ktoré si neviete vysvetliť?

5. Už dlhší čas trpíte na ochorenie, ktorého príčiny nevie určiť ani lekár?

6. Príznaky choroby sa objavujú zakaždým v konkrétnej situácii alebo pri styku s istými konkrétnymi látkami?

Ak ste na niektorú z týchto otázok odpovedali kladne, pravdepodobne ide o alergiu.