Keďže Kristína mala od narodenia problémy s kĺbmi, po jednej z početných operácií, ktoré musela podstúpiť, začala cítiť čoraz väčšie bolesti. "Išla som na liečenie, ale ani tam mi nik nechcel veriť, že kĺb ma bolí stále viac," spomína na zlé obdobie spred dvadsiatich rokov. Po návrate z kúpeľov lekári zistili, že v jej tele nastala nezvyčajná reakcia. Skrutky na dlahe, ktorá spevňovala operovaný kĺb, sa zlomili a kosti sa vtlačili do seba. Boli to neuveriteľné bolesti. "Keď mi potom dlahu vyberali, zistili, že sa rozsypala ako piesok. Moje telo totiž nebolo schopné prijať ani kov, z ktorého bola dlaha."
Čo sa stalo?
Jej organizmus kov neprijal, prudko reagoval najmä na nikel. Z alergie sa síce vystrábila, stále sa však musela vyhýbať dlhodobému kontaktu s kovmi.
Keď nedávno lekári povedali, že kĺb treba vymeniť za umelý, dostala veľký strach. Profesor Jozef Vojtaššák, prednosta ortopedickej kliniky bratislavskej ružinovskej nemocnice tvrdí, že dnes už nemusí mať strach: "Kvalitné kĺbové náhrady špičkových svetových výrobcov sa už zbavili všetkých 'detských chorôb'. Zmenil sa nielen ich tvar, ale aj zloženie. So súčasnými titanovými kĺbovými náhradami tretej generácie sú jednoznačne najlepšie výsledky." Zdôraznil však, že alergickej reakcii na implantovaný materiál, kĺb, dlahu, skrutky, klince sa nedá predísť. Pomocou gamagrafie a laboratórnych testov sa dá iba potvrdiť, ale i vylúčiť, že ide o infekčný alebo neinfekčný proces. Pritom žiadny test neposkytne taký výsledok, ktorý by mohol alergickú reakciu úplne vylúčiť. V organizme sa totiž nachádzajú rôzne telesné tekutiny, ktoré môžu inak reagovať na rôznorodé materiály. Stáva sa, že pri kombinácii liekov a iných prípravkov vytvoria nepriaznivé bioprúdy, ktoré môžu narušiť kostné tkanivo.
Jedno sa však potvrdilo: ak sa implantát dá do kosti mladého pacienta, k alergickej reakcii na kov dochádza len výnimočne. U starších pacientov, ktorých kosti už majú horšiu kvalitu, je riziko komplikácií vyššie.
