Podľa nich liečba v kombinácii so športom či turistikou bola dominantnou od vzniku tatranských osád.
"V čase, kedy dr. Mikuláš Szontág a ďalší nadšenci klimatickej liečby v Tatrách zakladali prvé zariadenia, dospelý smrekový les tam nebol. Vplyv klímy je komplexný. Nie sú to iba stromy, ale aj podnebie, teplota, slnečný svit, vietor a ďalšie faktory," zdôraznil Dušan Salát, ktorý sa dlhodobo venoval aj peľovej službe. Štrbské Pleso bolo jedným zo štyroch miest na Slovensku zapojených do monitoringu.
"Robil som to desať rokov ako svoje hobby na úkor vlastných financií i zdravia. Peľová služba však končí, chýbajú financie a záujem spoločnosti. Rokujem s hlavným odborníkom na Slovensku, aby podobne ako v Českej republike prešla pod hygienickú službu, keďže ide o preventívnu činnosť. Predpoveď peľovej situácie umožňuje pacientom i lekárom pripraviť sa na vplyv alergénov v ovzduší," pripomenul Salát. Zdôraznil, že v okolitých krajinách peľová služba funguje. "V Rakúsku sa uživí 38 monitorovacích staníc, čo myslím, nepotrebuje komentár".
Počet alergikov sústavne narastá. Výhodou Tatier je oneskorený nástup vegetácie. Už v čase, keď sa tamojšie zariadenia reprofilizovali na liečbu predovšetkým nešpecifických ochorení dýchacích ciest, posielali bratislavskí lekári pacientov s bronchiálnou astmou v druhej polovičke mája do Tatier. Vedeli, že pre ľudí alergických na peľ je tamojší pobyt úľavou. "Ak pacient prečká peľovú sezónu v Tatrách, nemusí brať lieky, alebo len v minimálnom množstve," uviedol Salát.
