KRESBA - JOSEF ČAPEK
Ani január nie je pre záhradníka obdobím nečinnosti, hovoria záhradnícke príručky. Zaiste nie, lebo v januári záhradník hlavne pestuje počasie. Počasie, to je totiž zvláštna vec – nikdy to s ním nie je v poriadku. Počasie vždy prestreľuje na jednu alebo druhú stranu. Teplota sa nikdy netrafí do storočného normálu: buď je päť stupňov pod ním alebo päť stupňov nad ním. Zrážok je buď desať milimetrov pod normál alebo dvadsať milimetrov nad normál. Ak nie je príliš sucho, je nevyhnutne príliš mokro.
A čo ešte záhradník!
Keď napadne málo snehu, mrmle plným právom, že to nestačí. Keď mnoho, prejavuje vážne obavy, že mu to poláme ihličnany. Ak snehu niet, bedáka nad zhubnými holomrazmi, ak nastane odmäk, vyhráža sa bláznivým vetrom, ktoré ho sprevádzajú a majú ten hanebný zvyk, že mu rozhadzujú chvoju po záhrade, a snáď mu i, hrom do nich, polámu nejaký ten stromček. Ak si trúfa v januári zasvietiť slnko, chytá sa záhradník za hlavu, že mu kry poženú predčasne do miazgy. Keď prší, bojí sa o svoje alpínske kvietky, ak je sucho, myslí s bolesťou na svoje rododendróny a andromedy. A preda by nebolo ťažké mu vyhovieť: stačilo by mu, keby od prvého do posledného januára bola proste žiadna celá, deväť desatín stupňa pod nulou, sto dvadsať sedem milimetrov snehu (ľahkého a podľa možnosti čerstvého), väčšinou oblačno, žiadne alebo mierne vetry západných smerov.a bolo by všetko v poriadku. Ale to je to: o nás záhradníkov sa nikto nestará a nikto sa nás nepýta, čo by malo byť. Preto ten svet tak vyzerá.
Najhoršie je záhradníkovi, keď nastanú holomrazy a zem stuhne a vyschne na kosť. Záhradník myslí na korienky, ktoré zamŕzajú v pôde mŕtve a tvrdé ako kameň, na vetvičky až do drene preziabnuté suchým a ľadovým vetrom. Na mrznúce pupence, do ktorých na jeseň rastlina zbalila svojich päť slivák.
Ako dobehnúť počasie
Sú rôzne ľsti, ako možno spôsobiť zmenu počasia. Napríklad akonáhle sa rozhodnem obliecť si to najteplejšie, čo mám, nastane pravidelné oteplenie. Odmäk takisto nastáva, keď sa dohodne pár priateľov, že pôjdu na hory lyžovať. Aj vtedy, keď napíše niekto do novín článok, v ktorom popisuje panujúce mrazy, zdravo omrznuté tváre, raj na klziskách a iné také úkazy. Odmäk sa dostavuje práve vo chvíli, keď sa ten článok sádže v tlačiarni, takže ho ľudia čítajú, kým vonku už zase vlažne prší a teplomer ukazuje osem nad nulou. I povie čitateľ, že noviny sú samá lož a podfuk. Oproti tomu náreky, zaklínania, poťahovania, hovorenia „brrr“ a iné inkantácie na počasie vplyv nemajú.
Hneď na Nový rok
Záhradník sa vyrúti do záhrady, aby spracovával pôdu. Pustí sa do nej rýľom. Po dlhšej námahe sa mu podarí zlomiť rýľ o pôdu tvrdú ako korund. Skúsi to s motykou, ak pracuje vytrvalo, prerazí jej porisko. A chopí sa krompáča a docieli aspoň to, že ním rozkopne cibuľku tulipánu, ktorú zasadil na jeseň. Jedinou možnosťou je spracovávať pôdu dlátom a kladivom. Snáď by šlo kypriť pôdu ešte dynamitom. Tak teda čakať, čakať, čakať! Len keby už bol február… Že sa dá vo februári na záhradke niečo robiť? No ba, dokonca už aj v marci. A zatiaľ, bez toho, aby ste tušili, alebo aby ste sa o to nejako pričinili, vám vyrazia na záhradke krókusy a snežienky.
(Preložené z knihy Karel Čapek – Zahradníkův rok)
