BRATISLAVA. Chrípková sezóna vrcholí, počet chorých za uplynulé dva týždne vzrástol o tretinu.
Úradu verejného zdravotníctva nahlásili lekári za uplynulý týždeň už takmer 11-tisíc chorých. Kým vlani v tomto čase trpelo respiračnými ochoreniami vrátane chrípky približne štyritisíc ľudí, dnes sú chorí približne dvaja ľudia zo sto.
„Chorobnosť na chrípku a chrípke podobné ochorenia už presiahla úroveň epidemického prahu vo všetkých krajoch,“ uviedol hlavný hygienik Slovenskej republiky Ján Mikas. K chrípkovej epidémii pritom dochádza zväčša až na prelome januára a februára, sezóna sa zvyčajne končí v apríli.
Typ chrípky, ktorá sa na Slovensku šíri posledné týždne, má podľa skúseností lekárov dlhší priebeh. Bežne trvá chrípka päť až sedem dní, no nakazení ľudia túto sezónu môžu byť chorí až desať dní.
Zatvorené školy, zakázané návštevy
Chorí sú najmä stredoškoláci vo veku 15 až 19 rokov, najviac prípadov lekári zaznamenali v Nitrianskom kraji a najmenej v Košickom.
Ako sa chrániť pred chrípkou
- Vyhýbajte sa miestam s väčšou koncentráciou ľudí. Ak ste chorí, ostaňte doma a nákazu ďalej nešírte.
- Najmä na pracoviskách a v školách je potrebné miestnosti často vetrať.
- Umývajte si ruky a obmedzte ich podávanie.
- Dôležitý je dostatok odpočinku a vyvážená strava s množstvom ovocia, zeleniny a tekutín.
- Pri kýchaní treba používať papierové vreckovky, použité vreckovky nehromadiť a ihneď zahodiť do koša.
- Neužívate lieky bez konzultácie s lekárom.
- Na samotnú chrípku neúčinkujú antibiotiká. Odporúčané sú lieky na tlmenie bolesti hlavy, svalov a zníženie teploty.
Keďže chrípkovým vírusom sa darí v detských kolektívoch, riaditelia preventívne zatvorili približne stovku škôl. Otvoreným škôlkam odporúča hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Lenka Skalická deti pred vstupom do kolektívu najskôr skontrolovať.
Viaceré nemocnice v obave pred nákazou obmedzili návštevy. Napríklad Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta v Banskej Bystrici úplne zakázala príbuzným navštevovať pacientov.
Prázdniny priebeh spomalili
Chorobnosť začala stúpať už pred vianočnými sviatkami, no školské prázdniny pozastavili šírenie vírusu a prípadov dočasne ubudlo. Keď v novom roku ľudia nastúpili späť do práce a škôl, nákaza sa opäť rozbehla.
Najlepšia prevencia proti chrípke je preventívne očkovanie, ktoré ale treba podstúpiť pred začiatkom chrípkovej sezóny. Teraz už nemusí zabrať. Ideálne načasovanie je v priebehu septembra až novembra.
Neskôr hrozí riziko, že očkovaný ochorie skôr, ako si jeho telo stihne vytvoriť protilátky. Dostatok protilátok sa v tele vytvorí približne dva týždne po zaočkovaní.
Epidémie chrípky vznikajú pre genetické zmeny vírusov a zvyčajne prepuknú v dvoj- až trojročných cykloch. Ochorenie sa však môže šíriť aj pre nedostatočnú zaočkovanosť ľudí.
Hovorkyňa úradu verejného zdravotníctva Zuzana Drobová tvrdí, že v súčasnosti v Európe prevláda vírus chrípky A (H3N2), ktorý môže mať ťažší priebeh najmä u staršej populácie. Na Slovensku dosiaľ pre komplikácie skončili v nemocnici traja ľudia vo veku 60 a viac rokov. Všetci pochádzali z Nitrianskeho kraja.
Chrípka každoročne spôsobí na Slovensku niekoľkotisíc závažných komplikácií – zápaly pľúc, priedušiek, prínosových dutín, zápaly stredného ucha a neurologické ochorenia, ktoré môžu mať trvalé následky.
Epidemiologička: Ľudia majú o očkovaní skreslené informácie Čítajte Očkujeme primálo
Počet zaočkovaných proti chrípke na Slovensku postupne klesá už roky. V minulosti Slovensko patrilo ku krajinám s relatívne vysokou mierou zaočkovanosti a napríklad v sezóne 2008/2009 bolo začkovaných takmer 13 percent obyvateľov, odvtedy percento klesá.
„V uplynulej sezóne sa proti chrípke nechalo očkovať len 4,5 percenta obyvateľov a Slovensko tak naďalej zostáva na chvoste spomedzi krajín Európskej únie,“ hovorí Zuzana Krištúfková, predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti.
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) odporúča celkovú zaočkovanosť populácie vyššiu ako 30 percent. Slovensko sa zaviazalo dosiahnuť tento cieľ do roku 2017.
Prečo na chrípku antibiotiká nezaberú?
Chrípkový vírus sa nedokáže množiť pri teplote nad tridsaťosem stupňov a imunitný systém tento fakt pozná. Bežná teplota ľudského tela je okolo 36 stupňov.
Ak telo čelí vírusu chrípky, začne teplotu zvyšovať v snahe vírus zabiť. Horúčka okrem toho, že zastaví množenie vírusu, pomáha telu rýchlejšie vytvárať protilátky.
Keď má človek horúčku, jeho obranný systém akoby násobil svoje úsilie bojovať s chorobou, vysvetľuje imunologička Iveta Salátová. Preto napríklad pri chrípke nie je dobrý nápad znižovať teplotu, ak neprekročí 38 stupňov.
Potením z tela nevychádzajú vírusy, ale slúži na to, aby sa telo zbavilo prebytočného tepla, ktoré vytvorila horúčka. Práve preto chorý človek vypotenie často vníma ako úľavu.
„Vhodnejšie je ľahnúť si do postele, piť vlažné čaje, ktoré podporujú potenie a minerálne vody, ktorými podporíme znižovanie horúčky a doplníme strácajúce sa tekutiny,“ odporúča imunologička.
Nie každý však takúto samoliečbu znáša. Pozor by si mali dať ľudia s vysokým tlakom, ochorením srdca, cukrovkou či poruchami zrážania krvi.
Keďže chrípka je vírusové ochorenie, antibiotiká naň nezaberajú. „Antibiotikum nevie rozpoznať, či ochorenie vyvolala baktéria alebo vírus a v prípade vírusu je liek neúčinný,“ vysvetľuje lekárka Adriana Liptáková.
Antibiotiká môžu zaútočiť na prospešné baktérie, narušiť povrch kože alebo slizníc a telo sa stane zraniteľnejším. Podľa lekárky vírusy ľudské bunky ničia a ak ich navyše podporí antibiotikum, sila sa zdvojnásobí a výsledkom môže byť „superinfekcia“.
Keďže chrípku vyvoláva vírus, nie baktéria, antibiotiká na ňu nezaberajú. Jedinou cestou, ako sa ochoreniu vyhnúť, je očkovanie. Vďaka nemu sa imunita takpovediac naučí, ako telo ochrániť.
