BRATISLAVA. Nevoľnosť pri cestovaní (kinetózu) pozná každý. Nutkanie na vracanie, závraty a celková slabosť sú bežnou súčasťou rodinných výletov autom či školských zájazdov.
Kinetóza však nie je choroba v pravom slova zmysle. Pre človeka, ktorému býva nevoľno, existujú omnoho praktickejšie riešenia, než pohotovostné vrecúško na vracanie. Stačí, ak sa mu podarí upokojiť mozog, ktorý rozrušil nesúlad medzi vnímaným a skutočným pohybom.

Čo je kinetóza?
Mozog získava informácie o pohybe prostredníctvom trojice dráh. Signály mu odosiela vnútorné ucho (zaznamenáva zmeny polohy tela, pôsobiace zrýchlenie a gravitáciu), zrak a proprioceptory, telieska, ktoré zaznamenávajú napätie svalov a ohyb kĺbov.
Pri vedomom pohybe tela, napríklad pri chôdzi, sú pre zdravý mozog všetky tri dráhy v súlade. Problém môže nastať v prípade, že zrak aj proprioceptory tvrdia, že telo je v pokoji, ale centrum rovnováhy hlási, že sa hýbe a nakláňa. Výsledkom je kinetóza.
Podľa doterajších zistení vysiela dominantný signál stredné ucho. Kinetózou totiž môžu trpieť aj nevidiaci a naopak, nevyskytuje sa u ľudí, ktorým nefungujú pohybové senzory v strednom uchu.
Ku kinetóze môže dôjsť počas jazdy vozidlom, lietadlom, loďou, na horskej dráhe a najnovšie aj vo svete virtuálnej reality.
Nevoľnosť pri plavbe na mori opisoval už antický lekár Hippokrates. Napriek tomu, že kinetózu spomenul už 2-tisíc rokov pred naším letopočtom, výskumníci sa doposiaľ nezhodli na tom, prečo je reakciou na pohyb práve vracanie.

Komu býva zle pri cestovaní?
Zaujímavá, no málo uznávaná, je teória, ktorú v roku 1977 publikoval časopis Science. Naznačuje, že nevoľnosť spôsobuje evolučný mechanizmus, ktorý má ľudí chrániť pred otravou jedmi.