BRATISLAVA. O tom, že sa ostatné zmysly snažia vynahradiť zrak sa hovorí dlhodobo. Zmienku môžeme nájsť už v 18. storočí, u filozofa Denisa Diderota. V zápiskoch s úžasom spomína na nevidiaceho matematika, ktorý hmatom dokázal odlíšiť skutočné mince od falošných.
Hoci schopnosť mozgu vynahradiť si nedostatok vizuálnych stimulov inými zmyslami je možno všeobecne známy, hypotézu sa podarilo prvýkrát potvrdiť až v 90. rokoch. Dôkazy priniesli až technológie schopné zobraziť mozog. Presné zmeny sú však naďalej predmetom výskumov.
Napríklad štúdia Karolínskej univerzity v Los Angeles z roku 2009 vďaka citlivým zobrazovacím technikám ukázala, že u nevidiacich bolo zrakové centrum v mozgu výrazne menšie, než u ľudí s fungujúcim zrakom. Naopak, nevizuálne zmysly zaberali väčší priestor.
Ako vyzerá svet ak sa naň pozeráte cez choré oči? Čítajte Prepojenia prekonali očakávania
Podrobnejším zmenám mozgu sa venuje aj najnovšia štúdia výskumníkov z amerického Massachusetts, ktorú zverejnil časopis PLoS One. Prvý krát sa v nej kombinujú štrukturálne, funkčné a anatomické zmeny mozgu.
Vzorku tvorilo 28 ľudí. Dvanásť z nich bolo nevidiacich od narodenia, alebo stratili zrak v období do troch rokov života. Zvyšných šestnásť účastníkov malo štandardne fungujúci zrak.
Obe skupiny podstúpili magnetickú rezonanciu mozgu. Snímky nevidiacich sa od kontrolnej skupiny výrazne líšili. Obsahovali totiž zdokonalené spojenia medzi konkrétnymi časťami mozgu.
„Spozorovali sme štrukturálne a funkčné zmeny, ktoré boli u ľudí, ktorí stratil zrak v rannom štádiu života výraznejšie, než sme predpokladali,“ uviedla v tlačovej správe vedúca autorka štúdie Corinna Bauer.
Z monitoru oslepnete a mrkva vás spasí. Päť mýtov o očiach Čítajte Existuje možnosť rehabilitácie?
Významné zmeny nepozorovali len v tylovej kôre, kde sa spracúva zrak, ale aj v ďalších oblastiach mozgu spojených s pamäťou, spracovaním jazyka a motorikou.
Zmeny spôsobuje neuroplasticita - mozog môže reagovať a meniť v súlade so životným prostredím, s ktorým interaguje. A ak nemá k dispozícii vizuálne informácie, zmení svoje prepojenie.
Vedci veria, že nové zistenia by mohli pomôcť pri rehabilitácii ľudí, ktorí o zrak prišli v pokročilejšom veku.
„Ak mozog dokáže sám zmeniť prepojenia, možno by ho bolo možné povzbudiť vzdelávaním a využívaním sluchovo-dotykovo-jazykových úloh,“ povedal výskumník Lofti Merabet, ktorý spolupracoval na výskume.
Aj keď výsledky štúdie predstavujú významný krok v pochopení neuroplasticity mozgu, pre klinickú prax budú nutné ďalšie výskumy.
DOI: 10.1371/journal.pone.0173064
DOI: 10.1016/j.neuroimage.2009.07.048
