BRATISLAVA, TOKIO. Nová štúdia japonských výskumníkov zisťovala, prečo rôzni ľudia reagujú na cvičenie odlišne.
Kým niektorým sa darí telo vďaka športu priviesť do rovnováhy a podporiť metabolizmus, nájdu sa aj takí, ktorí blahodárne účinky športu necítia.
Výskum na ľuďoch i myšiach spojil slabšiu toleranciu záťaže a menší prínos športu pre telo so zvýšenými hladinami selénoproteínu P. Proteín vylučuje pečeň a má za úlohu prepravu selénu do periférnych tkanív (napríklad kože, podkožia a svalov). Zistenia publikoval časopis Nature Medicine.
Bez výhod a s nedostatkom cukru
Príručka Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) odporúča dospelým týždenne aspoň dve a pol hodiny aeróbnych cvikov v miernej intenzite, napríklad cyklistiku, chôdzu, beh alebo korčuľovanie. Ľudia, ktorí radšej cvičia intenzívne (pri cvičení nie je fyzicky možné viesť rozhovor) si vystačia s hodinou a štvrť cvičenia týždenne.
Nové dáta teraz ukazujú, že vplyv cvičenia na metabolické zdravie nie je u každého rovnaký.
Spoluautor štúdie Hirofumi Misu a jeho kolegovia z Univerzity v Kazanawe hovoria, že niektorí ľudia na šport v princípe nereagujú. Výkon sa napriek pravidelnému športu nezlepšuje a neovplyvní ani metabolizmus.
Časť pacientov s cukrovkou 2. typu by dokonca mala byť pri športovaní opatrnejšia. Pri pohybe sa štandardne spaľuje cukor a u cukrovkárov, môže klesnúť až na kritickú hranicu.
„V prípade 15 až 20 percent pacientov s cukrovkou 2. typu pohybová terapia vedie ku hypoglykémii“, píše sa v štúdii.
