BRATISLAVA. Šesťdesiatročná matka Simony Fehérovej pred siedmimi rokmi na jeseň navštívila lekára s príznakmi, ktoré pripomínali chrípku. Horúčka, triaška, bolesti vo svaloch, únava.
Po dvoch týždňoch sa začala cítiť lepšie, no stále bola unavená a sťažovala sa na bolesti v kĺboch.
Vzhľadom na vek pacientky nevenovala rodina sťažnostiam pozornosť. Neskôr prišli problémy so srdcom. „Mama začala mať veľké výkyvy nálady, trpela depresiami a záchvatmi paniky,“ opisuje Fehérová. Nechcela matku nechať osamote a preto ju presťahovala svojho do bytu v Rakúsku, kde pracovala.
Z podozrenia na sklerózu multiplex alebo Alzheimerovu chorobu sa nakoniec v rakúskej nemocnici vykľula nečakaná diagnóza - neliečená lymská borelióza.
„Lekár si prehliadol záznamy a opýtal sa, ako mama trávila čas, kým bola v poriadku. Mama bola vášnivá hubárka,“ vysvetľuje Fehérová ako diagnostikovali ochorenie, ktoré prenáša kliešť.
Konzultácie zmenili diagnózu
Štúdia, ktorú publikoval žurnál Journal of Evaluation in Clinical Practice, ukázala, aký význam môže mať pri určovaní diagnózy názor druhého odborníka.
Vzorku tvorilo zhruba tristo pacientov americkej Mayo Clinic, neziskového zdravotnícko-výskumného zariadenia, ktoré sa zameriava na konzultáciu a liečbu zložitých prípadov. Pacientov odkázali na zariadenie všeobecní lekári.
Výskumníci sa zamerali na prípady, ktoré v zariadení diagnostikovali v rokoch 2009 a 2010. Štúdia porovnávala východiskovú diagnózu s tou, ktorú pacientovi určil odborník Mayo Clinic. Názor druhého odborníka sa so stanovenou diagnózou zhodoval iba v 12 percentách prípadov.
Zvyšní pacienti opustili kliniku buď s úplne odlišnou diagnózou (21 percent) alebo odborník diagnózu, prípadne navrhovanú liečbu, podrobnejšie rozpracoval (66 percent).
„Efektívna a účinná liečba závisí od správnej diagnózy,“ hovorí v tlačovej správe vedúci výskumu, bioštatistik James Naessens.
Výsledky ho znepokojili, keďže jeden z piatich odporučených pacientov mohol dostať nie len nesprávnu, ale teoreticky nebezpečnú liečbu. Ešte niečo nepríjemnejšia je pre Naessensa predstava, aké vysoký môže byť pomer nesprávnych diagnóz u pacientov, ktorí vôbec nedostali odporúčanie na konzultáciu.
Niekedy nie sú diagnostika a ďalší postup pri liečbe jednoznačné. Napríklad v prípade rakoviny má operácia a nechirurgická liečba rozdielne výhody i nevýhody a lekár tiež musí posúdiť možné komplikácie pri oboch druhoch liečby.
Ak sa pacient nevie medzi ponúknutými možnosťami rozhodnúť, môže zavážiť názor druhého odborníka.
Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze Čítajte Druhý názor na Slovensku a v zahraničí
Na Slovensku nie je zákonom upravené všeobecné právo pacienta na odborný názor druhého lekára. Pacient môže druhého odborníka vyhľadať, no diagnóza nie je automaticky hradená z verejného poistenia.
Naopak, v Českej republike inštitút takzvaného „second opinion“ uzákonili už v roku 2012. Českí pacienti majú z verejného zdravotného poistenia hradenú konzultáciu u iného lekára rovnakej špecializácie. Poistenie sa vzťahuje aj na prípadné doplňujúce vyšetrenia.
