LONDÝN, BRATISLAVA. Tri a viac hodín pred obrazovkou denne môže u detí zvýšiť riziko cukrovky. Spojenie naznačuje štúdia, ktorú publikoval časopis Archives of Disease in Childhood.
Hodiny pred obrazovkami televízie, počítačov a mobilných zariadení zvyšujú výskyt rizikových faktorov cukrovky 2. typu. U detí sa objavuje zvýšené percento telesného tuku a odolnosť voči inzulínu - hormónu, ktorý kontroluje hladinu glukózy v krvi.
Výskumníci Londýnskej univerzity v štúdii analyzovali záznamy 4500 detí vo veku deväť až desať rokov, ktoré nazbierali medzi rokmi 2004 až 2007.
U žiakov základných škôl v Londýne, Birminghame a Leicesteri sledovali metabolické a kardiovaskulárne rizikové faktory. Okrem iného hladinu krvných tukov, odolnosť voči inzulínu, hladinu glukózy nalačno, zápalové látky, krvný tlak a telesný tuk. Deti mali zároveň uviesť, koľko času denne strávia pri obrazovke televízora, počítača, alebo pri hernej konzole.

Obrazovky nepatria do dennej rutiny približne štyroch percent detí, menej než hodinu denne obetuje zariadeniam približne tretina (37 percent) detí. Jednu až dve hodiny sedí pred obrazovkou 28 percent detí a ďalších 13 percent uviedlo rozsah medzi dvomi až tromi hodinami.
Do rizikovej skupiny, ktorá sa zariadeniam venuje viac než tri hodiny denne, patrilo približne každé piate dieťa (18 percent). Vedci spozorovali výrazný trend medzi časom pred obrazovkou a indexom hmotnosti - ukazovateľom hmotnosti vo vzťahu k výške - a celkovým telesným tukom.
U detí sa zároveň vyskytovali zvýšené hladiny leptínu (hormónu, ktorý kontroluje chuť do jedla), hladiny glukózy a výskyt odolnosti voči inzulínu. Vzťahy ostali významné, aj keď vedci zohľadnili faktory, ako sú príjmy domácností, rodinné zázemie, stupeň puberty a fyzická aktivita.
„Naše zistenia naznačujú, že skracovanie času pred obrazovkou môže prospievať pri znižovaní rizikových faktorov cukrovky 2. typu,“ píše sa v štúdii. Výskumníci vnímajú úpravu životosprávy v ranom veku za obzvlášť dôležitú, keďže výskyt cukrovky preukázateľne narastá a získané návyky ovplyvnia aj správanie v dospelosti.
DOI: 10.1136/archdischild-2016-312016