TORONTO, BRATISLAVA. Vedci dosiaľ predpokladali, že zrakové centrum mozgu dozreje v prvých rokoch života. Nová štúdia v časopise The Journal of Neuroscience však uvádza, že vývoj môže pokračovať až do štyridsiatky.
Výskumníci na McMasterovej univerzity v Kanade skúmali vzorky mozgových tkanív 30 ľudí vo veku od 20 dní do 80 rokov. Analyzovali proteíny, ktoré riadia činnosť neurónov vo vizuálnej kôre - centre spracovania vizuálnych vnemov v zadnej časti mozgu.
Geneticky upravený vírus chrípky naučili operovať sietnicu v ľudskom oku Čítajte Vývoj pokračuje
Na základe výskumu zvieracích vzoriek a predchádzajúcich medicínskych poznatkov si odborníci mysleli, že daná časť mozgu dozreje približne okolo piateho až šiesteho roku života. Ukázalo sa, že vývoj vizuálnej kôry pokračuje až do 36 roku života, roku, plus mínus 4,5 roka.
Čo je „lenivé oko“?
Tupozrakosť alebo lenivé oko postihuje 2 až 3 percentá populácie. Vo všeobecnosti ide o vývojové ochorenie, no poruchu môže spôsobiť aj úraz. Najčastejšou príčinou je väčšia ďalekozrakosť jedného alebo oboch očí už od narodenia. Stav sa oči usilujú vyvažovať tým, že zaostrujú na blízko. Výsledkom je, že sa človek pozerá na dva odlišné body v priestore. Aby mozog zabránil dvojitému videniu, vypne obraz prichádzajúci z jedného (obvykle horšieho) oka. Človek následne stratí schopnosť vidieť priestorovo, nevníma hĺbku a svet vníma ako 2D obraz.
„Máme veľké medzery v chápaní toho, ako fungujú naše mozgy. Myšlienka, mozgy,“ zdôraznila vedúca štúdie Kathryn Murphyová.
„Myšlienka, že zmyslové oblasti sa vyvinú v detstve a neskôr ostávajú statické, nie je správna,“ povedala.
Liečba dospelých
Štúdia naznačuje, že pri liečbe ochorení očí možno uvažovať aj inak.
Pôvodne stála na predpoklade, že nápravné zrakové terapie majú zmysel iba u detí. Liečba dospelých sa donedávna pokladala za zbytočnú a neúčinnú, keďže mozog už nie je dostatočne plastický a nevie sa znovu naučiť vidieť oboma očami.
Vo svete (vrátane Slovenska) už v súčasnosti existujú kliniky, ktoré napriek zaužívanej predstave liečbu poskytujú aj dospelým. Nejde však o štandardný postup.
Kanadský výskum tak teraz priniesol dôkaz, že mozog si určitú mieru plasticity udržiava aj v dospelosti a zo pomoci vhodných senzorické podnety sa dá jeho fungovanie ovplyvniť.
DOI: 10.1523/JNEUROSCI.2304-16.2017
