Ženy sa o sexe nerady zdôverujú lekárom. Také sú skúsenosti z gynekológie, urológie, psychiatrie, ale aj všeobecných lekárov či klinických psychológov. Ženy sa o týchto veciach radia najmä so ženami, s kamarátkami.
A keď príde na vyšší vek, napríklad päťdesiatku?
Ani vtedy o sexuálnom živote nehovoria spontánne. Skôr sa čudujú a niektoré reagujú až podráždene: „Fíha, a to sa v mojom veku ešte robí?“ alebo „A čo by malo byť vtedy iné?“
Veľkú časť však sex už nebaví a niektoré si dokonca dajú predpísať niečo na upokojenie partnera, ak vo vyššom veku prejavuje príliš bujarú sexuálnu aktivitu.
Obdobie zmeny
V perimenopauze, čo je to povestné obdobie zmeny nálad, návalov tepla, zlého spánku a nervozity, už ženy vyhľadajú zvyčajne odbornú pomoc. Vedia pomenovať problémy a hľadajú riešenie.
Toto obdobie trvá rok až dva a prejde do menopauzy. Ženy perimenopauzu znášajú rôzne, často tu zohráva úlohu genetika a obdobný priebeh ako u matiek má aj u dcér.
Keď konečne príde menopauza, niektorým ženám dokonca prinesie úľavu od bolestivých menštruácií, vyčerpávajúceho krvácania a predmenštruačného syndrómu.
Strata libida?
Menopauza je stav tela, nie nevyhnutne aj stav duše. Často sa spája s obavami žien, že im automaticky poklesne záujem o sex, čo bude viesť k rozpadu vzťahov. Podľa štatistík, žiaľ, oprávnene.
Keďže sa zvykne opisne hovoriť, že u žien sa „sex odohráva v hlave“, aj táto obava je riešiteľná. Len treba začať inak a skôr. Ostatné dve desaťročia a obrovské pracovné nasadenie priniesli stratu libida aj omnoho mladšej generácii než päťdesiatničkám.
„Až prekvapivo často sa dozvedám, že mladé ženy okolo tridsiatky žijú v manželstvách veľmi asketicky. Ich muži sú zahltení prácou a splácaním hypotéky, potom po odrastení detí zas ženy sebarealizáciou, a keď príde päťdesiatka a deti odídu, niet na čo nadviazať,“ hodnotí gynekologička Zuzana Šebíková.
Generačné zmeny
Všeobecne však rastie informovanosť, v médiách sa otvárajú aj chúlostivé témy a ženy sa na menopauzu už dokážu pripraviť.
„Ak mám porovnať dnešné päťdesiatničky s predchádzajúcou generáciou, zdá sa, že viac vládnu nad svojím životom. Sú nezávislé a vzdelané a starajú sa o seba. Moja babka v päťdesiatke riešila vnúčatá, moja mama vzdelanie a uplatnenie detí a ja budem onedlho asi riešiť hlavne samu seba,“ usmieva sa štyridsaťštyriročná gynekologička.
