Špalda je neomylne vnímaná ako niečo zdravé a zároveň sa nám podkladá, že patrí medzi najstaršie, pôvodné druhy pestovaných obilnín, a že je oveľa staršia ako chlebová pšenica.
Mnohí tvrdia, že je výživnejšia, ľahšie stráviteľnejšia, má menej sacharidov a dokonca obsahuje aj viac bielkovín ako pšenica.
Pre ďalších je dostatočným argumentom to, že je vhodná aj pre celiatikov a neobsahuje toxický lepok.
Zdá sa to šokujúce, avšak žiadne z vyššie uvedených, bežne komunikovaných tvrdení nie je pravdivé.
Špalda v Európe
Pôvodne z Blízkeho východu k nám síce prišla pšenica jednozrnka, ale výhľadom na lepšie úrody sa na našom území pestovala tisíce rokov hlavne dvojzrnka.
Predpokladalo sa, že s nimi k nám prišla aj špalda, ktorá sa v strednej Európe stala dominantnou obilninou v neskorej bronzovej dobe. Nálezy klasickej chlebovej pšenice sú v tomto období stále veľmi zriedkavé.
Výskum posledných rokov však ukázal, že špalda vznikla v podstate len „nedávno“. Hoci jej genóm pripomína chlebovú pšenicu, špalda nie je jej predchodkyňou a nie je „primitívnejšou“ ani pôvodnou pšenicou.
Najmä výskum českých a švajčiarskych vedcov ukázal, že európsky variant špaldy vznikol „zdivením“ jedného z moderných typov pšenice po jej skrížení s dvojzrnkou. Špalda je tak najmladšou zo všetkých pestovaných pšeníc.
Vzhľad a pestovanie špaldy
Morfológia (vzhľad) špaldy pripomína staré pôvodné odrody obilnín hlavne tým, že jednotlivé zrnká sú obalené tvrdými plevami. Podobá sa tak na pôvodné a prvotné pšenice – jednozrnku a dvojzrnku.
Vďaka štruktúre zŕn sú odolnejšie proti škodcom (vtáky, hmyz) a chorobám (najmä hubovité ochorenia) a navyše sa aj lepšie skladujú. Podobne ako špalda sú nenáročné na pôdu, z ktorej dokážu lepšie prijímať živiny a dobre znášajú chlad. Výnosy sú však podstatne nižšie.
K ďalším stratám dochádza počas mlátenia, lebo na rozdiel od nahých pšeníc sa plevy odstraňujú oveľa ťažšie. Preto niet divu, že je napokon až štvornásobne drahšia ako chlebová pšenica. Špalda dokonca neznáša prihnojovanie dusíkom, lebo má dlhé klasy a potom má tendenciu na poli poliehať.
Špalda je v podstate ideálnou plodinou pre ekologické hospodárstva, najmä v podhorských oblastiach.
Tu sa začínajú a aj sa končia akékoľvek plusy špaldy – ďalej je to už len marketing a rozsiahle tradovanie nepodložených nezmyslov, ktorými sa chcú odlíšiť kuchári, foodblogeri/-ky a výživoví „poradcovia“, čo chcú byť „in“.
Žiadne výnimočné zloženie
Napriek tradovaným mýtom o jej výnimočnosti špalda v porovnaní s klasickou chlebovou pšenicou nie je lepšia. Proklamovaný zvýšený obsah bielkovín je závislý od odrody a od ročníka a analýzy ukázali, že je bežne rovnako nízky ako pri klasickej pšenici – 10 – 13 %.
Podobne ako pšenica majú špaldové bielkoviny málo esenciálnej aminokyseliny lyzínu a v niektorých štúdiách dokonca menej ako pšenica. Podobná je aj ich stráviteľnosť (okolo 87 %).
