BRATISLAVA. Pocit svrbiacich očí patrí medzi základné prejavy alergie, znepríjemňuje slnečné mesiace približne tretine populácie. Ako však funguje mechanizmus, ktorý svrbenie vyvoláva?
Prená časť oka má (podobne ako koža) stratégiu, ako telo chrániť pred poškodením z vonkajšieho prostredia. Keď sa oko dostane do kontaktu s potenciálne nebezpečnými látkami, pokúša sa očistiť žmurkaním. Mechanizmus ale nie je stopercentný a môže zlyhať.
V prípade alergikov sa telo stalo precitlivelým sa neškodné látky, vrátane peľu a tráv. Imunitný systém sa k alergénom správa, ako keby boli nebezpečné patogény. Pri kontakte s látkou, na ktorú je človek alergický, sa v tele spustí celý rad biochemických procesov.

Oko pred alergénmi chránia imunitné bunky, takzvané mastocyty. Mastocyty majú množstvo zrnitých vnútrobunkových vreciek, z ktorých za istých okolností dokážu uvoľňovať heparín a histamín. Heparín bráni zrážaniu krvi, histamín zas má význam pri vzniku alergickej reakcie.
Ak sa alergén dostane do styku s okom, povrch imunitných buniek sa naň naviaže a z vreciek „vysype“ histamín. Histamín sa naviaže na receptory špecifických svrbivých nervových buniek, ktoré aktivuje.
Nervové bunky vysielajú signál do mozgu, ktorý si stimuláciu histamínom vysvetľuje ako svrbenie.
Maximálne hladiny dosiahne histamín na povrchu očí približne po 5 minútach po vystavení alergénu. Symptómy sa prirodzene zmierňujú po približne 30 minútach v prostredí bez alergénu.
Ak alergén v prostredí ostal, pocit svrbenia sa môže vrátiť. Druhý histamínový vrchol sa objavuje v rozmedzí 6 až 72 hodín po vystaveniu dráždivej látke.