BRATISLAVA. Bez krvi človek neprežije, no nesprávny druh môže byť smrteľný. Cesta ku dnes už banálnemu faktu trvala stovky pokusov a mnohých stála život.
Od prvého zdokumentovaného úspešného prenosu krvi však uplynulo presne 350 rokov. Moderné transfúzie sa od neho líšia v mnohom, no najmä v zdroji krvi. Odvolávajúc sa na nevinnosť a čistotu, osobný lekár francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. použil pri transfúzii krv jahňaťa.
Za chrípku mohli hviezdy, za syfilis kresťania. Ako dostali choroby mená? Čítajte Prežil iba zázrakom
Príjemcom bol nemenovaný 15-ročný chlapec. Lekári ho chceli liečiť v tom čase populárnou metódou - prikladaním pijavíc. Procedúru mali zopakovať približne dvadsaťkrát a chlapec dostal horúčku.
Kráľovský lekár Jean-Baptiste Denis sa rozhodol chlapca zachrániť pomocou zvieracej krvi. V roku 1667 lekári ešte nepoznali krvné skupiny a ani druhové limity prenosu krvi. Denis si zviera zvolil podľa nezvyčajných, hoci dobre mienených, kritérií.
„Preniesli krv jahňaťa. Hovorilo sa, že je to mierne a nevinné zviera,“ uviedol o pokuse francúzsky hematológ Gérard Tobelem. Chlapec prežil iba zázrakom. Pravdepodobne sa cez streibornú trubičku v jeho ruke dostalo iba malé množstvo krvi.
