BRATISLAVA. Stačí začuť povedomý zvuk alebo pach a človeka ovládne strach. Skľučujúca úzkosť sa neustále vracia.
Traumatizujúce zážitky ostávajú navždy zakódované v mozgu.
Najnovší výskum v časopise Neuron naznačuje, že nová metóda má potenciál podmienený strach z hlavy navždy vymazať.
U ľudí, podobne ako u iných tvorov zo zvieracej ríše, je strach otázkou prežitia. Pri zranení sa v mozgu vytvorí spomienka.
V prípade, že opäť natrafíme na podnet, ktorý si mozog spojil s prežitou bolesťou, reagujeme strachom. Nebezpečným podnetom sa v dôsledku nepríjemných pocitov začneme vyhýbať.
Keď je strach neželaný
Niekdy však vžité spúšťače strachu nie sú zdravé ani prospešné. Napríklad ak obete závažnej autonehody paralyzuje strach zakaždým, keď nasadnú do auta. Neúmerne silným strachom reagujú na niektoré zmyslové podnety aj jedinci s posttraumatickou stresovou poruchou (PTSD).
Impulzívnosť a paranoja. Aký by bol život bez spánku? Čítajte Dosiaľ nebolo možné zamerať sa na konkrétne podnety, ktoré spúšťajú strach. Jedinou možnosťou boli lieky, ktoré znižujú celkový strach a úzkosť.
Na Kalifornskej univerzite otestovali možnosť, ako by bolo možné liečbu presne zacieliť.
Test prebehol na laboratórnych myšiach. Ako podnet, ktorý vyvolal strach, si výskumníci zvolili vysokofrekvenčný a nízkofrekvenčný tón. Na začiatku štúdie sa zvieratá žiadneho zo zvukov nebáli. Strach nastúpil až keď sa vysoký tón ozýval v momente, keď myši dostávali do labiek slabší zásah elektrickým prúdom.
Terapia pulzom svetla
V myšacích mozgoch sa vytvorilo spojenie - vždy keď začuli vysoký tón, zamrzli. Okrem reakcií sa myšiam viditeľne zmenil aj samotný mozog. Posilnili sa synaptické spojenia medzi neurónmi, ktoré prenášajú vysoké tóny zvuku, a oblasťou zodpovednou za učenie a pamäť.
Nové spojenia sa vedci pokúsili selektívne odstrániť, alebo aspoň oslabiť. Použili metódu takzvanej optogenetiky, kedy sa geneticky upravené neuróny dajú vypínať a zapínať pomocou pulzov svetla.
Výskumníkom sa podarilo podarilo zacieliť a oslabiť práve neuróny, ktoré prenášajú vysoký zvuk a vyvolávali strach. Schopnosť zapamätať si iné nebezpečné podnety pritom ostáva zachovaná.
„Očakávame, že v priebehu nasledujúcich desiatich rokov budeme schopní oslabiť patologické spomienky spojené s PTSD," povedal pre Medical News Today vedúci štúdie Jun-Hyeong Cho.
