NEW YORK, BRATISLAVA. Predstavte si bežný obed v kantíne. Na tácke zostavíte menu, pri pokladni zaplatíte za jedlo, usadíte a začnete jesť.
Ak nepatríte medzi ľudí, ktorí medzi platbu a prvé sústo vtesnajú aj umývanie rúk, podľa štúdie uverejnenej v časopise PLOS ONE robíte chybu.
Biológovia New Yorskej univerzity zisťovali, nakoľko špinavé sú dolárové bankovky. Odobrali vzorky z jednodolárových bankoviek, ktoré boli uložené v jednej z New Yorských bánk.
Peniaze pokrývali stovky druhov mikroorganizmov.
Drog sa dotkla väčšina
Okrem neškodných baktérií z ľudskej pokožky patrili medzi najpočetnejšie patogény pôvodcovia akné. Vedci na dolárovkách objavili aj vaginálne baktérie, mikróby z úst, DNA domácich zvierat a rozličné vírusy.
Počas inej štúdie zas na povrchu bankoviek objavili nebezpečného zlatého stafilokoka, E.coli a salmonelu. Osem z desiatich amerických bankoviek tiež obsahuje stopy po kokaíne.
Keďže bankovky bývajú v obehu päť až pätnásť rokov, nie je široké spektrum mikroorganizmov až takým prekvapením. Pórovitý materiál z bavlny a ľanu napomáha organizmom zachytiť sa na povrchu dolárových bankoviek.
Bankovky radšej z plastu
Hoci je život na dolárovkách druhovo pestrý, ich povrch nežičí rozmnožovaniu patogénov. Materiál nebýva dosť vlhký a teplý.
Ako dlho si treba umývať ruky, aby boli čisté? Čítajte Ešte nepriateľskejšie je k patogénom prostredie plastikových bankoviek, ktoré používajú napríklad v Kanade alebo Austrálii.
V princípe nie je kontakt s peniazmi nebezpečný, pokožka dokáže telo účinne ochrániť. Bezprostredne po dotyku s bankovkami a mincami sa však treba vystríhať dotyku slizníc - napríklad úst, očí, alebo nosa.
Aby bol človek v bezpečí, stačí si v priebehu dňa niekoľkokrát poriadne umyť ruky bežným mydlom.
DOI: 10.1371/journal.pone.0175527
DOI: 10.2217/fmb.13.161
DOI: 10.1093/jat/20.4.213
