Článok bol pôvodne uverejnený na The Conversation.
Autorka je profesorka ošetrovateľstva na Univerzite v Britskej Kolumbii.
Rodičovstvo prináša otázky, na ktoré neexistuje jednoduchá odpoveď. Sporný býva napríklad aj spánok. Koľko ho deti potrebujú a aký spánok im prospeje najviac?
Bola som členkou expertnej skupiny Americkej akadémie spánkového lekárstva, ktorá skúmala viac než 800 vedeckých článkov o vzťahu medzi dĺžkou trvania spánku a jeho dopadom na dieťa.
Naše zistenia naznačujú optimálnu dĺžku spánku, ktorá pozitívne ovplyvní zdravie detí. Množstvo spánku zahŕňa aj zdriemnutia a deti by ho mali absolvovať v 24-hodinovom cykle.
Vek dieťaťa | Odporúčané množstvo spánku |
---|---|
4 až 12 mesiacov | 12 až 16 hodín |
1 až 2 roky | 11 až 14 hodín |
3 až 5 rokov | 10 až 13 hodín |
6 až 12 rokov | 9 až 12 hodín |
13 až 18 rokov | 8 až 10 hodín |
Aj napriek opore vo vede ostávajú odporúčania týkajúce sa spánku naďalej kontroverzné. Mnohí máme priateľov alebo známych, ktorí tvrdia, že perfektne fungujú už po štyroch hodinách spánku. A to aj napriek tomu, že sa dospelým odporúča denne prespať sedem až deväť hodín.
Naše odporúčania sa snažíme podložiť výskumom, no pri deťoch je situácia komplikovaná. Nemôžeme oberať malé deti o spánok, len aby sme si overili, či budú mať viac problémov než deti, ktoré spali odporúčaný čas.
Optimálna dĺžka spánku
Niektoré experimenty sa preto uskutočnili na tínedžeroch. Krátkodobú spánkovú depriváciu striedali s primeraným množstvom spánku. Pri jednom z pokusov sa ukázalo, že nedostatočný spánok tínedžerom zhoršil náladu a spôsobil ťažkosti s ovládaním negatívnych emócií.
“Nedostatok spánku u mladistvých súvisel aj so zvýšeným rizikom sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a pokusov.
„
Ide o dôležité zistenie, pretože deti a dospievajúci sa musia naučiť, ako regulovať svoju pozornosť a zvládať negatívne emócie. Schopnosť samoregulácie môže dieťaťu v škole pomôcť k lepším výsledkom aj celkovému postoju k vzdelávaniu.
V prípade mladších detí sa naše štúdie museli spoliehať na skúmanie vzťahov medzi trvaním spánku, kvalitou spánku a negatívnymi zdravotnými dôsledkami. Dlhodobé pozorovanie skupiny detí ukázalo súvislosť medzi poruchami spánku v ranom detstve a problémami pri zvládaní emócií vo veku od dvoch do troch rokov.
Ak problémy so spánkom pretrvávali, deti nedokázali spracovať negatívne emócie ani vo veku šesť a sedem rokov. Medzi ôsmym a deviatym rokom sa prejavili problémy so sústredením.
Optimálna kvalita spánku
Dôležitá je nie len dĺžka ale aj kvalita spánku dieťaťa. Na správanie vplývajú veľmi podobne. Nekvalitný spánok zahŕňa problémy so zaspávaním, prerušovaný priebeh spánku, a tiež nedostatočný pocit oddýchnutia.

V školskom veku podáva dieťa s nedostatkom spánku slabý výkon. V materskej škôlke sa deti s nízkou kvalitou spánku (tie, ktoré dlho zaspávajú a v noci sa budia) správali agresívnejšie než oddýchnutí rovesníci.
V prípade dojčiat sa nočné prebúdzanie odráža na slabšom sebaovládaní a nízkej pozornosti vo veku troch a štyroch rokov.
V stanovisku, ktoré sme zostavili na základe dostupných výskumov upozorňujeme, že nedostatok spánku súvisí aj so zvýšeným rizikom nehôd, úrazov, vysokého krvného tlaku, obezity, cukrovky a depresie.
Nedostatok spánku u mladistvých sa spája aj so zvýšeným rizikom sebapoškodzovania, samovražedných myšlienok a pokusov.
Významná úloha rodičov
Samoregulačné zručnosti detí sa rozvíjajú každým samostatným pokusom o zaspatie. Dôležitú úlohu majú aj rodičia, ktorí svojim správaním môžu deťom pomôcť dosiahnuť optimálnu dĺžku aj kvalitu spánku.
Rodičia môžu do života detí vniesť pevnú rutinu, stanoviť kedy sa zhasína svetlo a ustáliť tak čas v ktorom dieťa zaspáva. Tiež môžu ustriehnuť, aby dieťa pred spaním nepoužívalo elektronické zariadenia.
Investované úsilie sa odzrkadlí na lepších výsledkoch dieťaťa vo všetkých rozvojových štádiách. Vďaka kvalitnému a dostatočne dlhému spánku bude dieťa lepšie kontrolovať svoje negatívne emócie a bude sústredenejšie. Prospeje mu to nie len v škole, ale aj pri kontakte s inými ľuďmi.
Autor: Wendy Hall