O inteligencii svojho dieťaťa môže rozhodnúť mamička do istej miery už pred jeho narodením. Nemusí ísť pritom o žiadnu genetickú manipuláciu ani cielene vybrané spermie od neznámeho darcu s vysokým IQ.Tehotné a dojčiace ženy môžu zvýšiť podľa expertov inteligenčný kvocient dieťaťa o päť až desať percent tak, že budú jednoducho konzumovať odporúčané denné dávky jódu.
Nedostatok jódu totiž narušuje tvorbu hormónov štítnej žľazy, ktoré zabezpečujú správnu funkciu mozgu. Odporúčaná denná dávka je približne 100 mikrogramov – u tehotných a dojčiacich žien o čosi vyššia.
Lekári preto odporúčajú sledovať zloženie potravín, soliť soľou s jódom, aspoň raz týždenne zjesť morskú rybu.
„Tehotné a dojčiace ženy by mali, samozrejme, po porade s lekárom užívať tabletky s jódom.“ tvrdia gynekológovia-porodníci. Deficit jódu je totiž mimoriadne nebezpečný najmä pre vyvíjajúci sa organizmus. Môže spôsobiť ľahký pokles IQ až kretenizmus.
Ďalšími prejavmi sú poruchy plodnosti, zvýšená frekvencia potratov, predčasných pôrodov a zvýšená novorodenecká úmrtnosť.
S poruchami, ako bol kretenizmus, spôsobený nedostatkom jódu, sa už lekárii na Slovensku takmer nestretávajú. Situácia však nie je celkom optimálna, tvrdia endokrinológovia.
Takmer 10 percent dospelých má stále závažný nedostatok jódu a je v pásme zvýšeného rizika. Poruchy štítnej žľazy prichádzajú aj s vekom – objavujú sa najmä po štyridsiatke.
Medzi potraviny s vysokým obsahom jódu, ktoré u nás bežne dostať kúpiť v obchodoch, patrí napr. zrelý syr Volovec, plesňový syr, makrela, šproty či brokolica, čerešne.
Už malý pokles jódu ovplyvňuje IQ
Inteligenčný kvocient detí, ktoré se narodili matkám s poruchou štítnej žľazy, je nižší ako u ich vrstovníkov, ktorí sa narodili zdravým matkám. A to až o sedem bodov.
Správu publikoval renomovaný New England Journal of Medicine. Vedci zistili, že inteligenčný kvocient detí je oplyvnený dokonca aj vtedy, ak je pokles činnosti žliaz malý. Ženy pritom o nedostatočnej činnosti svojej štítnej žľazy ani nemusia tušiť. Nemusia pociťovať žiadne príznaky, medzi ktoré inak patrí únava, pribúdanie na váhe či vyschýnanie kože a vlasov.
Výskumy Jamesa Haddowa z amerického Mainu potvrdili, že aj menšie, nebadateľné poruchy štítnej žľazy počas gravidity môžu viesť k niekoľkonásobne zníženej inteligencii dieťaťa. Lekári preskúmali 25-tisíc krvných vzoriek gravidných žien a medzi nimi našli 48 takých, ktoré svedčili o neliečenej, malej poruche činnosti štítnej žľazy. Ukázalo sa, že deti týchto matiek (dnes sú vo veku od 7 do 9 rokov) majú IQ priemerne o sedem bodov nižšie, ako ich rovesníci. U deviatich z nich bolo IQ nižšie ako 95 bodov. Priemerné IQ je okolo 100. Deti liečených matiek dopadli podobne ako deti zdravých matiek. (uj) FOTO –ARCHÍV
