BRATISLAVA. Ak sa zvyknete zasnívať uprostred porady alebo počas prednášky, nemusíte byť roztržití. Možno len váš mozog nepovažuje okolité dianie za dostatočnú výzvu.
Štúdia Technologického inštitútu v Georgii v časopise Neuropsychologia totiž naznačuje, že snívanie s otvorenými očami môže byť u ľudí príznakom vysokého intelektu a kreativity.
Myseľ na potulkách
„Ľudia s efektívnym mozgom môžu mať priveľa voľnej mozgovej kapacity. Preto nedokážu svojej zabrániť aby sa zatúlala,“ povedal psychológ a spoluautor štúdie Eric Schumacher.

Do štúdie sa zapojila stovka dobrovoľníkov, ktorí mali za úlohu päť minút sa sústrediť na určený pevný bod. Výskumníci pritom pomocou magnetickej rezonancie sledovali vzorce ich mozgovej aktivity. Cieľom bolo rozpoznať časti mozgu, ktoré spolupracovali pri plnení zadania.
„Získali sme tak prehľad o tom, ktoré oblasti mozgu vzájomne spolupracujú počas bdelého a pokojného stavu,“ vysvetľuje výskumníčka Christine Godwinová. Ukázalo sa, že niektoré vzorce aktivity súvisia s rozličnými kognitívnymi schopnosťami.
Ako spoznať nadbytočnú kapacitu
Keď vedci zistili, ako mozog pracuje v pokoji, porovnali údaje s testami intelektuálnych a tvorivých schopností účastníkov. K dispozícii tiež mali dotazník, v ktorom dobrovoľníci uvádzali, ako často sa zvyknú zasnívať v každodennom živote.
U ľudí, ktorí zvyknú snívať s otvorenými očami prevládal vyšší intelekt a kreativita. Magnetická rezonancia tiež naznačovala že ich mozgy pracujú efektívnejšie.

„Ľudia majú tendenciu vnímať zasnívanie sa ako niečo zlé. Niečo, čo vám bráni v sústredení,“ vysvetľuje Schumacher. „Naše údaje ale naznačujú, že to nemusí byť vždy pravda. Niektorí ľudia majú skrátka efektívnejší mozog.“ Pri jednoduchých úlohách sa ich myseľ stíha odskočiť a riešiť iné problémy.
A ako človek spozná, či je iba nepozorný, alebo má dostatok voľnej mozgovej kapacity? Jedným z kľúčových prvkov je napríklad to, že ak sa zasníva uprostred konverzácie, dokáže do nej kedykoľvek vstúpiť bez toho, aby prepočul dôležité body diskusie.
DOI: 10.1016/j.neuropsychologia.2017.07.006