BRATISLAVA. Pacientom robí ťažkosti trefne popísať svoje zdravotné problémy. U lekára si zamieňajú štítnu žľazu s nadobličkami, či žlčník so slezinou. Problémy majú aj osvetové kampane, ktoré povzbudzujú pacientov, aby podstúpili preventívne vyšetrenia problémových orgánov.
Obe ťažkosti majú zrejme podľa článku v časopise Anatomical Sciences Education rovnakú príčinu - verejnosť má slabé znalosti anatómie ľudského tela.
Stopercentný zásah mozgu
Výskumníci z Medicínskej univerzity v Lancasteri požiadali 63 laikov, aby na slepej mape ľudského tela umiestnili dvadsať štruktúr. Súčasťou testu boli orgány, niektoré svaly a šľachy.
Sedem vnútorných orgánov, bez ktorých sa dá prežiť Čítajte Pomenovať mali napríklad mozog, rohovku, pľúca, pečeň, bránicu, srdce, žalúdok, apendix, močový mechúr, obličky, pankreas, žlčník, slezinu, nadobličky, štítnu žľazu, hamstringy, bicesy, tricepsy, kvadricepsy, krížový väz a Achilovu šľachu.
Pojmy výskumníci vybrali na základe ich zmienok v každodennom živote. Narážajú na ne ľudia, ktorí sa chcú dostať sa do formy, alebo zažili športové zranenia.
So slovami sa stretnú v televíznych reláciách, alebo počas internetového vyhľadávania o bolestiach brucha.
Ukázalo sa, že jediný orgán, ktorý zvládli označiť správne všetci dobrovoľníci, bol mozog. V prvej trojici správne pomenovaných štruktúr boli aj rohovka a biceps.
Starší sa vyznajú viac
Najväčšie problémy mali účastníci s umiestnením nadobličiek. Správne odpovedalo iba pätnásť percent ľudí a mnohí si mysleli, že sa nachádzajú v krku.
Muži boli úspešnejší pri pomenovaní svalov, ženy zas pri vnútorných orgánoch. Absolventi strednej školy prekonali skóre vysokoškolákov.
Spočítali všetky bunky človeka. Ľudských je približne polovica Čítajte Pokiaľ ide o vek, starší ľudia boli úspešnejší a najväčší prehľad mali účastníci vo veku 40 až 50 rokov. Výskumníci predpokladajú, že je to kvôli častejším návštevám lekára a vyššiemu riziku ochorení.
Výskumníci chceli testom poukázať na to, že je pre ľudí výhodné získať aspoň základný prehľad v anatómii tela.
„Aj keď väčšina verejnosti nepotrebuje formálne vzdelanie z anatómie, dokázali by ho zúročiť pri sledovaní a vysvetľovaní svojho zdravotného stavu,“ hovorí v tlačovej správe univerzity autor výskumu Adam Taylor.
DOI: 10.1002/ase.1746
