BRATISLAVA. Infekcie sa za pomoci alternatívnej medicíny liečili už od staroveku. Žiadna metóda sa však svojimi účinkami nevyrovnala modernej antimikrobiálnej liečbe, ktorá vznikla začiatkom 20. storočia.
Niektoré postupy pritom bývali pre pacientov porovnateľne nebezpečné, ako keby lekári nechali telo napospas infekcii.
Bez krvi nie sú baktérie
Púšťanie žilou sa v medicíne používalo viac než tritisíc rokov. Vzniklo v starovekom Egypte a pretrvalo až do polovice 20. storočia.
Vyriešiť malo širokú paletu zdravotných problémov, no najmä infekcie.
Liečili žlčou aj arzénom a proti kašľu dávali heroín. Zvláštne liečby minulosti Čítajte Vypúšťanie krvi stojí na dávnej medicínskej teórii, že štyri telesné tekutiny - krv, hlien, čierna a žltá žlč - musia byť v rovnováhe. Ak niektorá z nich prevláda, telo ochorie. Ľudia verili, že za infekcie môže práve nadbytok krvi. Z pacienta ju preto po kúskoch odčerpávali.
Narezanie žily alebo tepny bolo iba jednou z metód, ako z pacienta dostať „zbytočnú“ krv. Obľúbené boli aj pijavice a bankovanie. Pri bankovaní sa na pokožku kladú nahriate sklenené poháriky, ktoré vytvoria vákum. Podtlak potrhá miniatúrne cievy a spôsobí krvácanie pod pokožkou.
Púšťanie žilou sa síce robilo na odporúčanie lekára, no v 12. storočí dostali mnísi a kňazi zákaz procedúru vykonávať. Remeslo preto prevzali holiči. Červeno-biela špirála pri vchode do holičstva slúžila ako reklama. Kým červená symbolizovala krv, biela farba reprezentovala obväzy.
Aj keď to znie nepravdepodobne, púšťanie žilou mohlo pacientovi za určitých okolností prospieť.
