BRATISLAVA. Ako je možné, že mozog učením nerastie a nepotrebuje zväčšovať svoj objem? Vedci si túto otázku kládli celé desaťročia. S novou teóriou prišli nemeckí a švédski výskumníci v časopise Trends in Cognitive Sciences.
Dôkazy naznačujú, že počet mozgových buniek - ako sú neuróny a gliové bunky - pri učení spočiatku rastie. Mnohých z nich sa však neskôr mozog buď zbaví, alebo im priradí inú úlohu.
Ako herci uchádzajúci sa o rolu
„Objem mozgovej hmoty sa zvyšuje v počiatočných štádiách učenia a potom sa čiastočne alebo úplne renormalizuje,“ hovorí neurovedkyňa Elisabeth Wengerová z Inštitútu Maxa Plancka v Berlíne.

„Zdá sa, že ide o efektívny spôsob, ako mozog najskôr preskúma možnosti, povolá rozličné štruktúry a typy buniek, vyberie tie najvhodnejšie a zbaví sa tých, ktoré už nie sú potrebné.“
Wengerová bunky prirovnáva k hercom, ktorí sa na konkurze uchádzajú o rolu vo filme. Mozog je v tomto prípade režisérom. Vytvorí nové bunky, čím makroskopicky narastie na objeme.
Nové bunky testuje v rôznych funkciách a zisťuje, ktoré bunky najlepšie ukladajú alebo prenášajú informácie. Ak nie sú dostatočne efektívne, kandidátov odmietne, alebo im priradí inú rolu.
Dôkazy v zvieracej ríši
Vedci svoju teóriu dokladajú experimentami s pravákmi, ktorí sa učili kresliť ľavou rukou. Po mesiaci sa objem ich mozgu zväčšil, no o ďalšie tri týždne sa opäť vrátil do normálu.

Podobný priebeh mali už pokusy s opicami, ktoré sa naučili získavať jedlo pomocou hrablí, alebo pri potkanoch, ktoré sa učili rozlišovať medzi zvukmi.
Hoci tím európskych vedcov nie je autorom teórie renormalizácie mozgu, výskumníci prvýkrát koncept vztiahli na fungovanie sivej hmoty u ľudí.
Domnievajú sa, že teória by mala zmeniť postupy pri neurálnych štúdiách. V tejto chvíli totiž zrejme nezachytávajú celý rozsah zmien v mozgu.
„Na základe tejto teórie si správne zobrazenie zmien v mozgu vyžaduje viacero meraní v rôznymi časovými bodmi,“ vysvetľuje neurovedkyňa.
DOI: 10.1016/j.tics.2017.09.008