BRATISLAVA. Pri pomenúvaní chorôb sa dnes využívajú najmä odkazy na miesta prvého nálezu, prípadne názvy obsahujú zasiahnutý orgán alebo prejav choroby. V minulosti však boli názvy o niečo kreatívnejšie.
Sadizmus je odvodený od mena spisovateľa Markíz de Sade, ktorý rád detailne opisoval sexuálne perverzie.
Syndróm Zlatovlásky pomenúva poruchu, pri ktorej si človek trhá a pojedá svoje vlasy. Lou Gehrigova choroba je zas degeneratívne ochorenie nervových buniek, ktoré zviditeľnil hráč baseballu za New York Yankees.
A potom sú tu prípady, kedy choroba nezasiahla známeho človeka, ani nepripomínala literárne diela. Vtedy sa zvyčajne do názvu vpašovalo meno lekára, ktorý chorobu či syndróm prvý predstavil verejnosti.
Niektoré z nich ostali chronicky známe.
Parkinsonova choroba
Tento rok uplynie dvesto rokov od kedy sa zverejnil prvý kompletný lekársky popis Parkinsonovej choroby. Autorom Eseje o trasľavej obrne bol doktor James Parkinson, no ochorenie prevzalo lekárovo meno až o 55 rokov neskôr.
Marie Curie je vojnová hrdinka. Na front chodila s pojazdným röntgenom Čítajte Kým choroba nezískala podrobnejšiu charakteristiku, vtedajší lekári používali označenie trasľavá obrna veľmi vágne a pripisovali mu nie len bežné prípady obrny, ale aj anomálne postihnutia, ktoré s obrnou nemali nič spoločné.
Choroba sa spojila s Parkinsonovým menom až vďaka jeho nasledovníkovi, parížskemu neurológovi Jean-Martinovi Charcotovi.
A aj keď sa Parkinson venoval okrem medicíny aj mnohým iným aktivitám - paleontológii, či kontroverzným politickým pamfletom - jeho meno ostáva chronicky známe práve kvôli degeneratívnemu ochoreniu mozgu.
Tourettov syndróm
Podobne ako v príbehu o Parkinsonovej chorobe, aj tentokrát je za pomenovanie zodpovedný Charcot.
