LEICESTER, BRATISLAVA. Na svete bola sotva hodinu a už ležala na chirurgickej sále. Vanellope Hope Wilkinsová sa narodila s mimoriadne zriedkavou vrodenou poruchou - jej srdce tĺklo mimo tela.
Britské dievčatko podstúpilo tri náročné operácie, do ktorých sa zapojilo päťdesiat lekárov. O tri týždne neskôr sa už zo zákrokov zotavuje. Jej srdce sa chirurgom úspešne podarilo vložiť do hrudníka.
Mimo boli aj črevá
Prvý signál, že dieťa sa nevyvíja normálne, sa objavil už v deviatich týždňoch. Na sonograme bolo vidieť, že srdce a niektoré tráviace orgány sa vyvíjajú mimo brušnej dutiny.
Diagnózu známu ako Ectopia cordis potvrdili aj zábery, ktoré lekári urobili o niekoľko týždňov neskôr.

Dieťa bolo o čosi väčšie, a aj keď sa črevá napokon uložili na správne miesto, srdce ostávalo mimo hrude. Okrem toho sa však Vanellope zdala v poriadku. Testy nepotvrdili žiadne chromozómové abnormality.
Vanellope sa pôvodne mala narodiť na Štedrý deň.
„Rodičia Naomi a Dean chápali, že dieťa bude mať šancu na prežitie mimo maternice v prípade, ak sa Naomi priblíži čo najbližšie k očakávanému dátumu pôrodu,“ vysvetlil v tlačovej správe nemocnice poradca v oblasti fetálnej kardiológie Frances Bu'Lock.
„Vysvetlili sme im, že akonáhle sa dieťa narodí, bude potrebovať operáciu. Srdce bolo potrebné vrátiť do hrudnej dutiny a ukryť pod kožu.“
Príprava na najhoršie
Tehotenstvo však neprebiehalo bez komplikácií. V 25. týždni bola srdcová frekvencia plodu príliš pomalá. Dieťa však bolo aktívne a rástlo.
“Srdce bolo potrebné vrátiť do hrudnej dutiny a ukryť pod kožu.
„
Lekári preto začali v 32. týždni plánovať detaily a priebeh operácie.
Aby predišli riziku infekcie alebo poškodenia srdca, dieťa sa malo narodiť cisárskym rezom. Aj keď boli šance na úspešnú operáciu malé, rodičia chceli za svoje prvé dieťa bojovať.
„Pokúšala som sa s tým vyrovnať tak, že som sa pripravovala na najhoršie. Doniesla som do nemocnice šaty, ktoré by mohla mať oblečené po smrti,“ dodala matka malej Naomi.
Šance bývajú minimálne
Keď dievčatko prišlo na svet, rodičia čakali na Vanellopin prvý nádych. „Keď kričala, plakali sme. Cítila som sa úplne bezmocná a iba sa jej dívala do očí a modlila sa, aby bolo všetko v poriadku.“

Lekári Glenfieldskej nemocnice v Leicesteri začali konať. Dieťa zabalili, napojili na dýchacie prístroje a pomocou fyziologického roztoku udržiavali malé srdce sterilné a vlhké. Na zásobovanie liekmi, tekutinami a meranie tlaku využívali pupočnú šnúru.
Anomália na Vanellopinom hrudníku bola pomerne malá. Hlavné obavy mali odborníci z toho, že cievy vedúce k srdcu boli extrémne predĺžené. Hrozilo, že sa po preložení srdca zablokujú.
Dievčatko teraz čaká dlhá rehabilitácia, no výsledok operácie možno považovať za ohromný úspech. Napokon, deti narodené s poruchou Ectopia cordis zvyčajne majú na prežitie menej než 10-percentnú šancu.